Conferencia General
Tupaóre ñeikotevẽ
Conferencia General Octubre 2021-pegua


Tupaóre ñeikotevẽ

Umi Escritura ombo’e hesakãporã iñepyrũmby ha tekotevẽ oĩva peteĩ tupaógui oñeisãmbyhýva Ñandejára Jesucristo autorida rupive ha reheve.

Ojapo heta ary Elder Elder Mark E. Petersen, peteĩ Cuórum de los Doce Apóstoles-gua miembro, omoñepyrũ peteĩ discurso ko tembiecharã reheve.

“Kenneth ha hembireko Lucille hénte ipy’aporã, iñonrádo ha hekojojáva. Upevére, ha’ekuéra ndohói tupaópe ha oñandu ikatuha igueno porã upéva’ỹre. Ombo’e ifamiliakuérape onradés ha tekopotĩ, ha he’i ojupe upévante pe tupao ojapóne hesekuéra.

“Ha, ipahápe, oinsisti hikuái oikotevẽha fin de semana osẽ haĝua ojediverti ifamiliakuéra ndie … [ha] umi tupaogua reunión añetehápe oñemoĩta hapekuérape.”1

Ko árape che mensáhe ha’e umichagua tapicha ipy’aporã ha irrelihiósova ha katu ndohovéiva térã ndopartisipavéiva itupaokuérape.2 Ha’évo “Tupaokuéra”, ha’e avei umi sinagoga, mezquita térã ambue aty relihióso. Orepy’apy pe asistencia opa umi evento-pe tuicha pokãveha opárupi ko tetãme.3 Ndajavaloráirõ ñande tupaokuéra taha’e ha’évare, ñamoĩ en peligro ñande rekove espiritual personal, ha heta tekove oñemomombyrýva Tupãgui omopokã Ijehovasakuéra ñane retãnguérape ĝuarã.

Jaha ha japartisipávo peteĩ tupaópe ñanepytyvõ oiko haĝua ñandehegui persona ha influencia mehorve ambuekuéra rekovépe. Tupaópe ñanembo’e mba’éichapa ja’aplikava’erã umi principio religioso. Ñañemoarandu ojoehegui. Peteĩ tembiecharã porã ipu’akavéva peteĩ sermón-gui. Ñañemombarete ñande’atyrõ ambuekuéra ndie iñakã jojáva. Ja’asistivo tupaópe ha japartisipa upépe, ñane korasõ oĩ, Biblia-pe he’iháicha, “ojoajúvo mborayhúpe.”4

I.

Umi escritura Tupã ome’ẽva’ekue Cristiano-kuérape Biblia ha rrevelasiõ ko’áĝaguápe ombo’e hesakãporã tekotevẽha peteĩ tupao. Mokõive ohechauka Jesucristo omohenda hague peteĩ tupao ha ohecha peteĩ tupao oguerahataha tenonde gotyo Hembiapo Ha’e rire. Ohenói Doce Apóstoles-pe ha ome’ẽ chupekuéra autorida ha llave-kuéra oisãmbyhy haĝua. Biblia ombo’e Cristo ha’eha “pe tupao akã”5 ha umi oficiales oñemoĩ “ombosako’ívo santokuérape omba’apo haguã hapichakuéra rehehápe, omombarete haguã Cristo rete.”6 Añetehápe pe Biblia hesakãporã pe tupao ñepyrũmbýpe ha tekotevẽ oĨva chugui.

Oĩ he’íva oasisti tupao reunión-kuérape noipytyvõiha chupekuéra. Oĩ he’íva: “Ndajetavy’ói mba’evetépe ko árape” térã “Avave naiñamáblei chendie” térã “añeñandu ofendido”. Umi desilusiõ personal araka’eve nañandeipe’aiva’erã umi Cristo doctrina-gui, ñanembo’éva’ekue jaservi haĝua ha ndaha’éi jajeservika haĝua.7 Kóva reheve iñakãme, ambue miembro odeskivi pe itupaope jeho mbyte:

“Ojapóma heta ary amoambue hague che actitud tupaópe jeho rehe. Ndahavéima tupaópe cherehe, ha katu apensa ambuekuérare. Añeha’ã amomaiteĩvo hentekuérape oguapýva ha’eño, amoĝuahẽ porã umi ñandevisitávape, … añekuave’ẽ peteĩ tembiaporã. …

“Peteĩ ñe’ẽme, aha tupaópe káda semana che’activoségui, ndaha’éi pasivo, ha ajapo haĝua peteĩ diferencia positíva hentekuéra rekovépe.”8

Imágen – Ta’anga
Oporomoĝuahẽporãvo tupaópe

Presidente Spencer W. Kimball ombo’e “ndajahái umi dia de reposo renión-pe ñanentretene haĝua hikuái ni jahupyty haĝuánte ñemoarandu. Jaha ñatupãitũ haĝua Ñandejárape. Ha’e peteĩ responsabilida individual. … Pe reunión ofallarõ peẽme ĝuarã, peẽ pefallákuri. Avave ndaikatúi otupãitũ penderehe; peẽte peha’arõva’erã Ñandejárape.”9

Tupaópe jeho oipe’akuaa ñane korasõ ha omomarangatu ñane ánga.

Imágen – Ta’anga
Barrio-gua consejo reunión

Tupaópe ndajaservíri ñaneañónte, térã jaiporavoháicha ni okonveniháicha ñandéve. Hetave vése jaservi peteĩ ekípope. Servicio-pe jajuhu umi oportunida oúva yvágagui ñanemopu’ã haĝua pe ñande epokagua individualismo ári. Pe servicio oñeisãmbyhýva tupaóre ñanepytyvõ jasupera haĝua pe egoísmo personal ombopytakuaáva ñande jekakuaa espiritual.

Oĩ ambue ventáha imba’eguasúva oñemombe’ukuaáva, jepe mbykymi. Tupaópe ñande’aty umi hénte hechapyrãva ndie oñeha’ãva hína oservi haĝua Tupãme. Upéva ñanemomandu’a nañandeañoiha umi ñande activida relihiósape. Opavave ñaikotevẽ jajoaju ambuekuéra ndie, ha umi joaju tupaópe ha’e experiencia porãve ikatúva jareko, ñandéve ĝuarã ha avei ñane irũ ha ta’yrakuérape ĝuarã. Umi joaju’ỹre, especialmente ta’yra ha tuvakuéra ijeroviarekóva apytépe, ojehechauka hasyveha tuvakuérape ĝuarã omongakuaa haĝua ifamiliakuéra ijeroviápe.10

II.

Ko’áĝa peve añe’ẽ tupaóre en general. Ko’áĝa añe’ẽta mba’érepa iporã ha’e peteĩ miembro, jaha ha japartisipa ñande Salvador Jesucristo Tupao Santokuéra Ára Pahapegua rrestaurádope.

Imágen – Ta’anga
Lago Salado Templo

Añetehápe, ñamoañete umi Escritura, ymaguare ha ko’áĝagua, ombo’e hesakãporãha iñepyrũmby ha tekotevẽ oĩva peteĩ tupaógui oñeisãmbyhýva Ñandejára Jesucristo autorida rupive ha reheve. Rotestifika avei Jesucristo tupao rrestaurádo oñemoĩ hague ombo’e haĝua Idoctrina plenitu ha oje’ofisia haĝua Isacerdocio autorida reheve ojejapóvo umi ordenánsa oñeikotevẽva ojeike haĝua Tupã rréinope.11 Umi miembro ndohovéiva tupaópe ha ojeroviánte pe espiritualida individual rehe ojesepara umi evanhéliogua elemento imba’eguasúva: pe sacerdocio pu’aka ha jehovasakuéra, pe doctrina rrestauráda plenitu ha umi motivasiõ ha oportunidad oje’aplika haĝua upe doctrina. Operde oportunida ohupyty haĝua ifamilia mbojoaju opave’ỹva.

Ambue ventáha orekóva ko tupao rrestaurádo ha’e ñanepytyvõha jakakuaa haĝua espiritualmente. Arreepentimiento he’ise ñemoambue. Espiritual ñe’ẽme péva he’ise ñañe’arrepenti ha ñañeha’ã ñañemo’ãĝuive Ñandejárare. Tupao rrestaurádope jaguereko doctrina, procedimiento-kuéra ha pytyvõhára inspirado ñanepytyvõtava ñañe’arrepenti haĝua. Ipropósito, jepe consejo de miembro-pe, ndaha’éi pe jehavira, peteĩ tribunal penal resultadoicha. Umi tupaogua membresía conseho oñeha’ã ñanepytyvõ mborayhu reheve jakalifika haĝua pe perdón poriahuverekope ĝuarã ojehupytykuaáva Jesucristo expiasiõ rupive.

Imágen – Ta’anga
Pareha Misionerokuéra
Imágen – Ta’anga
Templo gotyo jeguata

Pe espiritualida individual nome’ẽkuaái sapy’ánte pe ñemokyre’ỹ ha estructura servicio desinteresadorã ome’ẽva pe tupao rrestaurádo. Tuicha rembiecharã upévagui ha’e umi mitãrusu ha mitãkuña ha umi kakuaa omboykéva ijestudio térã i-jubilacion oasepta haĝua llamamientos misionales. Ha’ekuéra omba’apo misionero-icha extraño-pe ĝuarã umi tenda ndoiporavoiva’ekuépe. Upéicha avei oiko umi miembro ijeroviarekóva ndie opartisipáva pe servicio desinteresado-pe ñahenóiva “templo rembiapo”. Ni peteĩ umi servicio ikatúne oiko pe tupao’ỹre opatrosina, omohenda ha oisãmbyhýva umíva.

Ñane miembrokuéra fe relihióso ha iservisio tupaópe ombo’e chuepekuéra omba’apo haĝua umi cooperación rembiapópe comunida en general ñeimeporãrã. Upeichagua experiencia ha desarrollo ndoikói pe individualismo ikomunetéva ñande sociedad ko’áĝagua practikakuérape. Ñande barrio-kuéra ñemohenda geográfico rupive jajoaju ha ñamba’apo umi tapicha ndie ambuéicha ndajaiporavoiva’eramo’ã, tapicha ñanembo’e ha ñandepy’ara’ãva.

Ñanepytyvõ rire ñañemoarandúvo umi cualidades espirituales mborayhu, poriahuvereko, perdón ha paciencia-pe, avei ome’ẽ ñandéve oportunidad ñañemorandu haĝua mba’éichapa ñamba’apokuaa umi tapicha ndie orekóva diferente origen ha rembipota. Ko ventáha oipytyvõ heta ñane miembrokuérape, ha heta organisasiõ ojehovasa ipartisipasiõ rupi. Santokuéra Ára Pahapegua ojehechakuaa ikatupyrýre olidera ha ojoaju haĝua ñeha’ã cooperativo-pe. Upe tradisiõ oñepyrũ ñande pionerokuéra ipy’aguasúva reheve okolonisava’ekue pe oeste ha omoĩ ñande tradición ovaletereíva cooperación desinteresada rehegua opavave ñeimeporãrã.

Imágen – Ta’anga
Po oporoipytyvõva proyecto

Hetave umi ñeha’ã humanitario ha karitatívo ojejapo ojoajúvo ha oñeadministrávo umi recurso indivdual tuicha eskálape. Ko tupao rrestaurádo ojapo kóva iñeha’ã humanitario reheve opa ko mundo jerére. Ko’ãva oinklui umi material educativo ha médico ñeme’ẽ, umi iñembyahýivape ñemongaru, umi refugiádore ñeñangareko, ñaipytyvõ ñamboguévo umi adicción efecto ha heta ambue mba’e. Ñande tuapogua miembrokuéra ojehechakuaa umi proyecto-re Manos que ayudan (Po oiporopytyvõva) umi desastres naturales jave. Ha’évo tupaogua miembro oheja ñandéve japartisipa umi ñeha’ã tuichaitépe. Miembrokuéra ome’ẽ avei ofrenda de ayuno oipytyvõ haĝua umi imboriahúvape ijapytepekuéra.

Imágen – Ta’anga
Japarticipávo Santa Cena-gui.

Oñandu rire py’aguapy ha vy’apavẽ Espiritu Santo ñemoirũ rupive, avei ñane miembrokuéra ohóva tupaópe oguerovy’a umi yva oúva javivívo pe evanhélio, jehovasa oúva javivívo pe Palabra de Sabiduria-icha ha akãrapu’ã material ha espiritual oñeprometéva javivírõ pe diezmo ley. Jaguereko avei pe jehovasa oúva umi lideres inspirado conseho rupive.

Opa ko’ã mba’e koronasiõ ha’e umi sacerdocio ordenánsa oñeikotevẽva eternida-pe ĝuarã, jepe Santa Cena jahupytýva káda día de Reposo. Pe ordenánsa ijyvatevéva Tupao rrestaurádope ha’e pe konvénio sempiterno ñemenda rehegua, ojapóva topave’ỹ umi relaciones familiares igloriósova. Presidente Russell M. Nelson ombo’e ko principio peteĩ manera hechapyrãvape. Ha’e he’i: “Ndaikatúi jaipotante ñande rape Tupã renode gotyo. Ñaneñe’ẽrenduva’erã umi léire oñemopyendáva ári [upe jehovasa].”12

Peteĩva umi lei apytépe ha’e ñatupãitũ tupaópe káda Dia de Reposo.13 Ñane tupãitũ ha umi principio ijapyra’ỹva jeipuru ñanemo’agũive Tupãgui ha ombotuicha ñande jehayhukuaa. Parley P. Pratt, peteĩ umi ápostol ypykue ko dispensasiõgua, omombe’u mba’éichapa oñeñandu proféta José Smith omohesakã jave ko’ã principio: “Añandu Tupã ha’eha añetehápe che Ru Yvavagua; Jesús ha’eha che joyke’y, ha che rembireko ha’eha peteĩ irũ inmortal ha eterno; peteĩ ánhel ipy’aporã ha oministráva, oñeme’ẽva’ekue chéve moangapyhyhára ha peteĩ gloria koróna ramo tápiate ĝuarã. Ñamombykývo, ahayhukuaa espíritu ha avei entendimiento reheve.”14

Ambopahávo, pomomandu’a opavavépe ndorogueroviaiha iporãva ojejapokuaaha peteĩ tupao rupivénte. Jepe peteĩ tupao’ỹre, jahecha hetaiterei tapicha ombojepytaso ha ojapóva tembiapo porã ojeipapakuaáỹva. Peteĩ teĩ, Santokuéra Ára Pahapegua opartisipa heta umívape. Jahecha ko’ã tembiapo peteĩ techaukaháramo upe añetegua ijapyra’ỹvagui “upe Espíritu ome’ẽ[ha] tesape opa tekove oúva ko múndope.”15

Jepe umi heta tembiapo porã ikatúva ojejapo peteĩ tupao’ỹre, pe doctrina plenitu ha umi ordenánsa oporosalva ha oporoexaltáva oĩ pe tupao rrestaurádope añónte. Avei, pe tupao jeho ome’ẽ ñandéve mbarete ha pe jerovia kakuaa oúva ñande’atýrõ ambuekuéra ogueroviávandi ha ñatupãitu umi oñeha’ãvandi avei opyta haĝua konveniokuéra rapépe ha ha’e haĝua Cristo discípulo mehorve. Añembo’e tajapyta ñemova’ỹme ko’ã tupaogua jehasapyrépe jahekávo pe tekove opave’ỹva, ha’éva Tupã don tuichavéva. Jesucristo rérape. Amén.

Notakuéra

  1. Mark E. Petersen, La unión eterna,” Liahona,enero de 1974.

  2. Tojehecha D. Todd Christofferson, “El porqué de la Iglesia,” LiahonaNov. 2015, 108–11.

  3. Tojehecha Jeffrey M. Jones, “U.S. Church Membership Falls below Majority for First Time,” Gallup, Mar. 29, 2021, news.gallup.com/poll/341963/church-membership-falls-below-majority-first-time.aspx.

  4. Colosenses 2:2.

  5. Tojehecha Efesios 5:23–24.

  6. Efesios 4:12.

  7. Tojehecha Santiago 1:27.

  8. Mark Skousen Dallin H. Oaks-pe, Feb. 15, 2009.

  9. Enseñanzas de los Presidentes de la Iglesia: Spencer W. Kimball (2006), 173–74.

  10. Tojehecha Elizabeth Weiss Ozotak, “Social and Cognitive Influences on the Development of Religious Beliefs and Commitment in Adolescence,” Journal for the Scientific Study of Religionvol. 28, no. 4 (Dec. 1989), 448–63.

  11. Tojecha Juan 3:5.

  12. Russell M. Nelson, “Ko’ág̃a ha’e ára Ñañembosako’i hag̃uaLiahona, Mayo 2005, pág. 18.

  13. Tojehecha Doctrina ha Konveniokuéra 59:9.

  14. Autobiography of Parley P. Pratted. Parley P. Pratt Jr. (1938), 298.

  15. Doctrina ha Konveniokuéra 84:46; tojehecha avei Doctrina ha Konveniokuéra 58:27–28.