2010–2019
Ahyɛmu do Mbɛkã ho
Ɔbɛsɛ 2019 Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi


Ahyɛmu do Mbɛkã ho

Yɛkã Nyame ho na yɛnye hɛnho nantsew wɔ N’ahyɛmu anamɔn kwan no do nye dɛ wɔnam ahyɛmu mbɛkã ho do ehyira hɛn.

Enuanom na nkyerɛbaa adɔfo, Primary abofra bi rusũa mpaa bɔ. “Meda wo ase wɔ akyerɛwba A, akyerɛwba B, … akyerɛwba G.” Abofra no ne mpaabɔ sɔw do, “Meda ase wɔ akyerɛwmba W,Y,Z. Ɔsor Egya dɔfo, meda wo ase wɔ nkanee 1, nkanee 2.” Ɔhaw Primary kyerɛkyerɛnyi no naaso nyansa mu ara ɔtweɔn. Abofra no kã dɛ, “Meda wo ase wɔ nkanee 5, nkanee 6—na meda wo ase wɔ me Primary kyerɛkyerɛnyi. Ɔno nko nye nyimpa a ɔama me kwan ma mewie me mpaabɔ.”

Ɔsor Egya tsie abofra biara ne mpaabɔ. Ɔdze ɔdɔ a ɔmmbɔadze da, frɛ hɛn dɛ yɛmbra mbɛgye ndzi na yedua ahyɛmu do mbɛkã ho.

Dza yehu no enyido a ɔnntse dɛm, ndaadaa horow ahyɛ asaase yi do mã. Dodowara yɛ dɛ worutwa mu ara na ɔyɛ enyido ara. Sɛ yɛdze nkataenyim, mpetuwdze, dɔm enyim nkamfo na ekyiwadze no to nkyɛn a, yɛper hwehwɛ dza odzi mu kyɛn ator enyimpa, ehuw mu nkitahodzi, anaa wiadze apɛdze ahwehwɛdze. Ndaase mu ara, kwan wɔ hɔ a yebenya ho nyiano ɔsɛ.

Sɛ yedua ahyɛmu do ba Nyankopɔn ne mbrasɛm tsitsir no do, dɛ yɛndɔ No na hɔn a wɔbɔ hɛnho aporow no a, yɛyɛ dɛm nnyɛ dɛ yɛyɛ ananben anaa ahɔho mbom dɛ Ne ba a ɔwɔ fie.1 Tsetse abɛbu no da ho yɛ nokwar. Yɛreyew hɛnho wɔ wiadze mu ɔnam ahyɛmu do mbɛkã ho no, yehu na yɛbenya hɛn daapem su a odzi mu no2fahodzi, nkwa, nokwar—na ɔkyerɛ hɛn nkitahodzi etsitsir. Ahyɛmu do mbɛkã ho nye yɛbɔ Nyame na hɛn ho nkorkor anohoba krɔnkrɔn na yedzi do, yedua ahyɛmudzi krɔnkrɔn do to nsa frɛ nyamesom pa ma ɔda edzi wɔ hɛn abrabɔ mu.3 Sɛ yɛdze mbrɛ yɛtse nyina dzi ahyɛmu a, yebotum abɛyɛ akyɛn mbrɛ yɛtse. Ahyɛmu do mbɛkã ho ma hɛn bea, botae, tum ma yɛbɛyɛ dza ɔsɛ hɛn. No ndɔbaa no nye gyedzi a ogya nkwa na nkwagye.4

Ahyɛmudzi krɔnkrɔn bɛyɛ ɔdɔ ma Nyame nye ɔdɔ a ofi No hɔ ne farbaa, na wɔaba hɛn do nkorkor. Nyankopɔn, hɛn Ɔsor Egya no dɔ hɛn mbordo na Onyim hɛn kyɛn dza yɛdze nyim anaa yɛdze dɔ hɛnho no. Gyedzi wɔ Jesus Christ mu na ankorankor nsesã (nnhu) dze ehumbɔbɔr, adom na bɔnfakyɛ ba. Iyi dwedwe pira, ankonamyɛ, atsɛnkyew a yehyia wɔ ɔnnkyebo abrabɔ yi mu. Ɔyɛ Nyame no, hɛn Ɔsor Egya pɛ dɛ yegye Nyame n’akyɛdze mu dza ɔsõ kɛse—N’enyigye, N’onnyiewiei nkwa.5

Hɛn Nyame yɛ ahyɛmu Nyame. Osian No su ntsi, “[o]dzi ahyɛmu na [o]hu [n]o nkowaa mbɔbɔr.”6 N’ahyɛmu no tsim hɔ “ara kodu dɛ mber bɔkɔ n’ewiei, anaadɛ asaase bɛda ho atsena hɔ, anaadɛ ɔbɛka nyimpa kor wɔ asaase yi do a wɔbɛgye no nkwa.”7 Wɔammbɔ hɛn dɛ yenkyikyima ɔbra sar yi do ekyingye mu a yennyim bea a yerokɔ mbom ama yeedzi dɛw wɔ ahyɛmu nkitahodzi a ɔsombo a “[ɔ]yɛ dzen sen owu ntampehoma” mu.8

Nyankopɔn ayɛdze na ahyɛmudzi ahwehwɛdze no yɛ kor ma obiara na ɔhyɛ mã ankorankor. Nyame ne pɛrpɛryɛ mu no, ankorankor biara a ɔwɔ beebiara na oedzi mfe biara no botum enya nkwagye ayɛdze horow. Nyimpa ne pɛ dzi dwuma—ankorankor san mu yi dɛ wɔbɛgye ayɛdze a wɔdze adom hɔn no. Nyankopɔn n’ayɛdze horow no ma akwankyerɛdze wɔ N’ahyɛmu anamɔn kwan no do. Yɛfrɛ Nyame ne nhyehyɛɛ a Ɔdze ne mba ba fie no ɔpon ho nhyehyɛɛ, nkwagye ho nhyehyɛɛ, enyigye ho nhyehyɛɛ. Ɔpon, nkwagye, enyigye ntowdo botum aba osiandɛ Jesus Christ “ɔno ankasa … bɔɔ werdam a odzi mu.”9

Yɛkã Nyame ho na yɛnye hɛnho nantsew wɔ N’ahyɛmu anamɔn kwan no do nye dɛ wɔnam ahyɛmu mbɛkã ho do ehyira hɛn.

Odzi Kan, ahyɛmu do mbɛkã ho ne fapem nye Jesus Christ dɛ Ɔyɛ “ahyɛmu fofor ho ntamugyinafo.”10 Ndzɛmba nyina bɔkɔ do yie ama hɛn yieyɛ sɛ “yɛtseew hɛnho wɔ Christ mu … wɔ Egya no n’ahyɛmu mu.”11 Adze pa na nhyira anohoba biara ba hɔn a wotsim nokwar kɔ ewiei no do. “Ahomka tsebew a hɔn a wodzi Nyankopɔn ne mbrasɛm do no wɔ mu,” nye dɛ, “woehyira hɔn wɔ adze nyina mu, wɔ honam nye sunsum nyina mu,” … na “wɔnye Nyankopɔn aakɛtsena wɔ enyigye a onnyi ewiei da tsebea no mu.”12

Sɛ yɛdzi hɛn ahyɛmu no nyi a, ɔtɔfabi a yɛbɛtse dɛ yɛwɔ abɔfo kuw mu. Na yɛnye hɔn bɔwɔ hɔ—hɔn a yɛdɔ hɔn na wohyira hɛn wɔ ntwamutam n’afã ha yi, na hɔn a wɔdɔ hɛn na wohyira hɛn fi ntwamutam n’afã no ho no.

Ndaansa yi emi na Akyerɛbaa Gong yehun ahyɛmu do mbɛkã ho a ɔyɛ awɔse ara yie wɔ asopitsi dan bi mu. Nna egya aberantsɛba bi hia kidneynsesã operahian dzendzenndzen. N’ebusua no sũi, kyen kɔm, na wɔbɔɔ mpaa maa no dɛ onya kidneyno bi. Ber a nkaabɔ no baa dɛ woenya kidneya ɔbɛgye no nkwa no, ne yer no kãa no kommyɛ mu dɛ, “Mowɔ enyidado dɛ ebusua kor no hɔn ho yie.” Ɔfa yedua ahyɛmu mu bɛkã ho no, Ɔsomafo Paul n’asɛm nye dɛ, “yɛnam homankasa hom gyedzi na emi medze so do hɛn nyina eenya awerɛkyekyer wɔ hom mu.”13

Abrabɔ mu no, yebotum ayew hɛn gyedzi wɔ Nyame mu, naaso Ɔno nnyew Ne gyedzi wɔ hɛn mu da. Sɛ yɛrekã a, N’abrandaa kandzea no si do aber nyina. Ɔto nsa frɛ hɛn dɛ yɛmbra anaa yɛnsan nkɔ ahyɛmu no a ɔhyɛ N’anamɔn kwan no nsew no. Ɔrotweɔn a Ɔayɛ krado dɛ Obofua hɛn, ber a yɛwɔ “ekyirekyir” mpo.14 Sɛ yɛdze hɛn gyedzi enyiwa hwɛ mbrɛ no su tse, anaa hɛn sũahu nketsenketse nyina bɔmu a, yebotum ehu N’adɔyɛ mbɔbɔrhu na nkuranhyɛ, nkankara wɔ hɛn nsɔhwɛ ber, awerɛhow na ɔhaw mber mu, nye hɛn enyigye mber so. Naaso mpɛn dodow a yefintsiw anaa yɛhwe ase no, sɛ yɛkɔ do nantsew kɔ ne nkyɛn a, Ɔbɔboa hɛn, anamɔn kor anamɔn kor.

Otsĩa ebien, Mormon Nwoma no yɛ dansewa a yehu na yetum kitsa wɔ hɛn ahyɛmu mbɛkã ho nsamu. Mormon Nwoma no yɛ edwindadze a wɔabɔ ho anohoba a wɔdze bɔboa Nyame ne mba ano, wɔhyɛɛ ho nkɔm dɛ ɔyɛ ahyɛmu fofor.15 Ber a hɛnankasa na yɛnye binom, kenkan Mormon Nwoma no, yɛkenkan no kommyɛ mu anaa yɛbɔ mu no, yebotum ebisa Nyankopɔn “sɛ [yɛ]dze nokwar akoma, pra [hɛn] akoma mu, na [yenya] gyedzi wɔ Christ no mu a”, na ɔnam Sunsum Krɔnkrɔn no tum do yebenya Nyame ne taduasi dɛ Mormon Nwoma no yɛ nokwar.16 Taduasi dɛ Jesus Christ nye hɛn Agyenkwa, Joseph Smith nye Nsan-ananmu Nkɔnhyɛnyi no, na Ewuradze N’Asɔr a Ne dzin da do—Jesus Christ N’asɔr a ɔwɔ hɔ Ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo no kã ho.17

Mormon Nwoma no dze tsetse na ndɛ mber ahyɛmu kasa kyerɛ hom a hom yɛ Lehi ne mba, “nkɔnhyɛfo mba no.”18 Hom egyanom edzikamfo no gyee ahyɛmu anohoba dɛ hom, hɔn asefo no, bɛtse ndze no dɛ mbrɛ ofi huntuma mu no wɔ Mormon Nwoma no mu.19 Dɛm ndze no a hom nya ho atsenkã ber a hom rekenkan no gye dase dɛ hom yɛ “ahyɛmu mba”20 na Jesus nye hom Oguanhwɛfo Pa.

Mormon Nwoma no to nsa frɛ hɛn, wɔ Alma ne nsɛm mu, “dɛ [yɛ]nye [Ewuradze] edzi ahyɛmu ntsi [yɛ]bɛpɛ, dɛ [yɛ]bɔsom no na [ye]edzi ne mbrasɛm do, ama oeehue no Sunsum mbordo mbordo egu [hɛn] do.”21 Sɛ yɛpɛ dɛ yɛbɛsesa akɔ papa mu—tse dɛ ma obi kãa no a “yɛbegyaa nkrumsi na hɛn enyi agye hɛn enyigye ho”—yebuei hɛnho ma akwankyerɛ, mboa, na ahoɔdzen. Sɛ yedua ahyɛmu mu bekã Nyankopɔn na agyedzifo kuw ho a, yebotum enya nhyira no a wɔabɔ ho anohoba wɔ Christ nkyerɛkyerɛ mu no22 sesei.

Asɔfodzi tumdzi na tum a wɔdze asan ananmu aba a wɔdze hyira Ne mba nyina no nye ahyɛmu do mbɛkã ho n’afã a otsĩa ebiasa. Mberano yi, John Onumanyi na Asomafo Peter, James, na John aba dɛ asomafo a wɔahyɛ hɔn enyimnyam a wofi Nyankopɔn nkyɛn dze N’asɔfodzi tumdzi no resan ananmu aba.23 Nyame N’asɔfodzi na N’ayɛdze horow no ma asaase do nkitahodzi yɛ dɛw na obotum asɔw ahyɛmu nkitahodzi ano wɔ sor.24

Asɔfodzi tum hyira fitsi mbafober mu dze kɔ owu mu—fi abofra dzinto na nhyira kesi owumaa nhyirado. Asɔfodzi nhyira horow ma ayarsã, awerɛkyekyer, na afotu. Nna Egya bi no bo fuuw ne ba, kɛpeem dɛ ɔdɔ mu bɔnfakyɛ baa ber a egya no maa ne babanyin asɔfodzi nhyira awɔse mu. Dɛ ɔno nko na ɔyɛ Asɔrba wɔ n’ebusua mu no, nna akataasiaba dɔfo bi adwen nnsi pi wɔ Nyame no dɔ a Ɔwɔ ma no, kɛpeem dɛ onyaa nkenyan asɔfodzi nhyira. Wiadze nyina mu no, patriarch enyimdzifo yɛ sunsum mu ahoboa dze ma patriarch nhyira. Ber a patriarch dze ne nsa gu wo tsir do no, ɔtse na ɔkã Nyame no dɔ a Ɔwɔ ma wo. Ɔda w’ebusua a efi mu wɔ Israel fi no edzi. Ɔkyerɛ nhyira horow a ofi Ewuradze hɔ. Patriarch kor bi a ne yer ɔtaa yɛ enyidahɔ no, kãa mbrɛ ɔno na n’ebusua wosi to nsa frɛ Sunsum wɔ nkankara wɔ da a hɔn papa rema patriarch nhyira no.

Ewiei, ahyɛmu do mbɛkã ho nhyira ba ber a yɛka Ewuradze no nkɔnhyɛnyi do na yenya enyigye wɔ temple ahyɛmudzi abrabɔ a, awar kã ho. Ahyɛmudzi awar bɛyɛ krɔnkrɔn na onnyiewiei ber a daa yɛsan mu dzi kan hwehwɛ hɛn hokãfo na ebusua hɔn enyigye ana hɛnankasa dze. Ber a “me” bɛyɛ “hɛn” no, yɛbɔ mu nyin. Yɛbɔ mu yɛ mpanyin; yɛbɔ mu yɛ abran. Ber a abrabɔ mu no hɛn werɛ fir hɛnho dze hyira hɛnho nkorkor no, yebenya hɛn enyidado na enyigye a wɔatsew ho, aber yi na daapem.

Gyinabew no rennyɛ kor dze, naaso sɛ yɛyɛ dza yebotum nyina, ara yie a, yebotum ebisa No mboa nokwar mu wɔ hɛn abrabɔ mu, na Ɔnoara Ne mber pa na No kwan do no, Ewuradze bodua Sunsum Krɔnkrɔn no do Ɔama hɛn kwankyerɛ.25 Awar ahyɛmu horow no dua hɔn a wɔrowar no hɔn nsanmuyi do kyekyer hɔn—ɔkaa hɛn Nyame na hɛn enyidzi ma nyimpa ne pɛ na No mboa ho nhyira sɛ yɛbɔ mu hwehwɛ a.

Ahyɛmu do mbɛkã ho a ɔtra ebusuasantsen no ndɔbaa no yɛtse no hɛn efiefie na akoma mu. Meserɛ hom mma memfa mankasa me mfatoho horow nkyerɛkyerɛ mu.

Ber a emi na akyerɛbaa Gong yerenya ɔdɔ ama hɛnho akɔ awar mu no, musũaa faa nyimpa ne pɛ na adwenpɔwbɔ ho. Mber kakra ntamu no, nna yɛwɔ skuul rusũa adze wɔ aman ebien mu wɔ asaasetɔw ebien do. Ɔno ntsi na mutum kã dɛ mebɛgyee Ɔbemfo abɔdzin wɔ aman horow nkitahodzi mu.

Ber a mibisaa dɛ, “Ɔsor Egya, ana ɔwɔ dɛ mowar Susan a?” Menyaa asomdwee. Mbom ɔyɛ mber a musũaa dɛ mebɛpra m’akoma mu abɔ mpaa, “Ɔsor Egya, modɔ Susan na mepɛ dɛ mowar no. Mobɔ anohoba dɛ mebɛyɛ kun pa na egya pa a mubotum ayɛ”—ber a mobɔɔ m’adwenpɔw a oye mapã no na medze dzii dwuma no, nkyii na sunsum mu pisi dzendzen bae.

Afei hɛn Gong na Lindsay FamilySearch ebusuasantsen, nsɛm na mfonyin boa hɛn ma yehu hɛnho, yehyia, ɔnam ebusuasantsen hɔn sũahu wɔ ahyɛmu do mbɛkã ho.26 Hɛn no, edzikamfo a yedzi hɔn nyi binom nye:

Mfonyin
Alice Blauer Bangerter

Nanasum Alice Blauer Bangerter, a onyaa awar ebisadze ebiasa dakor, na ekyir no obisaa no kun dɛ ɔfa ananadze adze nkã ne buter efir ho, ama oetum adandan buter, ɔawen adze na ɔakenkan ber kor noara mu.

Mfonyin
Loy Kuei Char

Nanasum Loy Kuei Char tuur ne mba wɔ n’ekyir na ɔdze hɔn ebusua ahonyadze kumabaa no too asoaso ponkɔ do ber a worutwa detse hyew kwã no a ɔwɔ Hawaii Esupruw Kese no. Char ebusuasantsen hɔn enyimpi si na afɔrbɔ ehyira hɛn ebusua ndɛ.

Mfonyin
Mary Alice Powell Lindsay

Ber a no kun na ne babanyinba panyin wui awerɛfir mu wɔ nda kakra ara ntamu no, ogyaa Nana Mary Alice Powell Lindsay mba nkakramba beenum. Nana yɛɛ kunafo mfe 47 [eduonan esuon] nyaa sɔn mu baanodzifo hɔn adɔyɛ mboa dze tsetsee n’ebusua. Dɛm mfe pii no mu no, Nana bɔɔ Ewuradze anohoba dɛ sɛ Ɔboa no a, orunnhwinhwin da. Ewuradze boaa no. Oennhwinhwin da.

Enuanom na nkyerɛbaa, Sunsum Krɔnkrɔn no gye ho dase no, adze pa a ɔyɛ daapem biara ne fapem nye Nyankopɔn hɛn Onnyiewiei Egya a Ɔtsease ampara, na Ne Ba, Jesus Christ, na No Werdambɔ. Hɛn Ewuradze, Jesus Christ nye ahyɛmu fofor mu Ntamugyinafo no. Ɔregye Jesus Christ ho dase nye Mormon Nwoma n’ahyɛmu botae no.27 Ɔnam nsew na ahyɛmu do, Nyame dze asɔfodzi tumdzi asan ananmu aba a ɔrobɔboa Nyame ne mba nyina, a obodua ahyɛmu awar, ebusuasantsen ebusua, na ankorankor nhyira horow do.

Hɛn Agyenkwa kã dɛ, “Emi nye Alpha na Omega, Ewuradze Christ no; nyew, emi nye ɔno, ahyɛse na ewiei no, wiadze Pomfo no.”28

Ɔkã hɛnho ahyɛase no, Ɔkã hɛnho, wɔ hɛn ahyɛmu mbɛkã ho nyina, kesi ewiei. Megye ho dase wɔ Jesus Christ ne dzin krɔnkrɔn no mu, amen.