2010–2019
Yɛrema Hɛn Esunsum Ahyɛ Hɛn Honandua do
Ɔbɛsɛ 2019 Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi


Yɛrema Hɛn Esunsum Ahyɛ Hɛn Honandua do

Adze kor a ohia tsitsir a yebotum esũa wɔ abrabɔ yi mu nye mbrɛ yɛbɔkrɔn hɛn onnyiewiei sunsum mu awosu do na yeetum ahyɛ hɛn akɔdɔdze bɔn no do.

Mo nuanom na me nkyerɛbaa adɔfo, mfeda ber a Ɔbɛsɛ wiadze mfɛndzanan ehyiadzi rebɛn no, meyɛɛ m’ehyiadzi asɛnkã no ho ahoboa dɛ obetsim mfe 100 [ɔha] afrenhyia a sunsum wiadze ho enyido-adzehu wɔdze maa President J oseph F. Smith wɔ Ɔbɛsɛ 3, 1918 [ne da ɔtɔ do ebiasa wɔ afe] mu.

Nda kakra ara ekyir a medze m’asɛnkã ama dɛ wɔnkyerɛ ase no, mo onnyiewiei adamfo dɔfo, Barbara, wiei no ɔnnkyebo abrabɔ no na otwaa mu kor sunsum wiadze mu.

Ber a nda daan adapɛn, na nkyii abosoom, na sesei afe fitsi ber a Barbara twaa mu no, m’enyi abɔsɔ kyerɛwsɛm yi papaapa: “Hom mbɔ mu ntsena wɔ ɔdɔ mu, ama hom eetum esũ ama hɔn a wowu.”1 Wohyiraa emi na Barbara ma “[yɛa]bɔ mu [a]tsena wɔ ɔdɔ mu” mfe 67 [eduosia esuon]. Na mesũa kwan pefee mu “isũ ama hɔn a wowu” a wɔyɛ hɛn adɔfo no n’asekyerɛ ankasa. O, mbrɛ misi dɔ no na maafe no!

Mususu dɛ hɛn mu dodowara enyi nnsɔ dza binom yɛ ma hɛn gyedɛ wɔ kɔ koraa ana. Minyim dɛ daa nna Barbara nnyi adagyer, naaso manntse ase emudzi mu mbrɛ ber biara ebusua, Asɔr, na sɔn mu ahwehwɛdze gyee ne mber. Daa daa no nna etuhoakyɛ mbɔdzembɔ a osii do mpempem, pii mfe rutwa mu no, na ɔmaa hɛn ebusua kɔr do. Ne nyina mu no, obiara nnyi ebusua no mu a ɔtsee dɛ ɔama ne ndze do anaa ɔakã asɛm bɔn biara.

No ho nkaa pii ebu mo do afe yi a ɔabɛsen yi mu no. Maadwen nsanmuyi a ɔyɛe dɛ ɔbɛyɛ mba beesuon hɔn nã, a ɔgye honandua mu ahom kɛse. Ɔyɛ fie-yɛfo nye edwuma nna ɔpɛ, na ɔweaa wɔ n’afã nyina mu ara yie.

Ɔataa ayɛ me nwanwa mbrɛ ɔdze n’enyi dzii emi na mbofra no nyina ekyir no. Edzibanyɛ nko mpo yɛ dwuma a ɔsõ ara yie, merennkã dwumadzi horow tse dɛ wɔrohor ntar kunkwankoma a dapen biara a hɛn ebusua tsĩa, na ɔrohwɛ dɛ obiara n’asopatsee na n’atar yɛ noho dze. Hɛn nyina danee baa no hɔ wɔ ndzɛmba asorɔtow pii a ohia hɛn no. Na osiandɛ ohia hɛn ntsi, nna wɔwɔ hia ma no so. Itwa no tsia a, nna ɔyɛ nwanwa—dɛ enã, nyɛnko, fipamfo, na Nyame ne baaba.

Sesei ɔakɔ kan, na ɔyɛ me enyigye dɛ me nsanmu yii dɛ mebɛtsena ne nkyɛn ber a mefi ɔfese aba fie abosoom kakra a odzi ewiei wɔ n’abrabɔ mu no, dze esuo ne nsamu ber a yɛrohwɛ no ndwom a ɔpɛ ne video—mpɛn pii osiandɛ Alzheimer awerɛfir yarba mma ɔnnkaa dza ɔahwɛ ewiaber noara no. Sesei dɛm nsamu-suo mber soronko no ho nkaa som me bo papaapa.

Enuanom na nkyerɛbaa, meserɛ mma hom nngyaa kwan a hom nya dze ɔdɔ hwɛ hom ebusua mu mba enyiwa mu no, ekyir. Mba na awofo, hom nhwehwɛ homho na hom nkyerɛ hom dɔ na enyisɔ. Tse dɛ emi no, hom mu binom bɔsoɛr dakor dze ebohu dɛ nkitahodzi mber a ohia dɛm no apa ho. Hom mbɔmu ntsena daa daa a enyisɔ, papayɛ ho nkaadze, som na ɔdɔ kɛse ahyɛ hom akoma mu mã.

Afe yi a abɛsen mu yi, madwendwen ara yie afa hɛn Ɔsor Egya ne nhyehyɛɛ ho akyɛn mber biara. Ɔrekyerɛ ne ba Corianton adze no, Alma frɛɛ no dɛ “enyigye ho nhyehyɛɛ kɛse no2

Asɛmfua a ɔkɔ do ba m’adwen mu ber a morodwen nhyehyɛɛ no ho sesei nye “nkabɔmu.” Ɔyɛ nhyehyɛɛ a, hɛn Ɔsor Egya dɔfo wenee, a ne fapem nye ebusua nkabɔmu enyimnyam kɛse mu a obotum aba no—a ɔbɛkã kunnom na nyernom, awofo na mba, Nyame ne fi mu mbasantsen mbasantsen abɔ mu.

Dɛm adwen no dze awerɛkyekyer brɛɛ me na awerɛhyɛmu dɛ menye Barbara bɛtsena bio. Ohun amandze wɔ no honandua mu n’abrabɔ rokɔ ewiei no, naaso nna sunsum mu no ɔwɔ ahoɔdzen, enyimnyam, na ɔtsen. Nna ɔayɛ ahoboa wɔ ndzɛmba nyina mu ama sɛ da no ba a oetum egyina “Nyankopɔn n’enyigye asɛndzipon” no enyim,3 a ɔwɔ awerɛhyɛmu mapã na asomdwee efuradze. Mbom ha na mowɔ, nda ebien ntamu mebedzi mfe 91 [eduokron baako], naaso meda ho rodwendwen dɛ “Ana mayɛ krado? Ana mereyɛ biribiara a ohia dɛ meyɛ ama meetum esuo ne nsamu bio a?”

Abrabɔ mu nokwar kor a otsim hɔ nye dɛ: ɔbra otwar owu. Sɛ yebowu mpanyin anaa mbofra ber, ahotɔ anaa nkõdzen mu, ahonya anaa ohia mu, yɛwɔ adɔfo anaa akonamyɛ mu o, owu mmpar obiara.

Mfe kakra a abɛsen no President Gordon B. Hinckley kãa asɛm bi a ɔfa iyi ho yie: “Mbrɛ awerɛhyɛmu ne dɛw, na asomdwee n’awerɛkyekye a ofi nyimdzee no dɛ sɛ yɛwar yie na yɛtsena yie a, hɛn nkitahodzi no bɔkɔ do, kansa owu na mber bogu mu mpo a.”4

Mowar yie ampara. Ekyingye biara nnyi iyi ho. Dɛ mbrɛ President Hinckley kãa no, ɔno nko nnsõ. Ɔsɛ dɛ mobɔ me bra yie.5

Ndɛ, “erobɔ bra yie” botum ayɛ dza ɔkyer adwen mu, nkankara sɛ ihwer mber pii wɔ social media do, bea a ndze biara botum akã nokwar papa anaa ator adwenkyerɛ afa Nyankopɔn na Ne nhyehyɛɛ ma Ne mba ho. Ndaase mu ara, Asɔrmba no wɔ daapem nokwar asɛmpa fapem a wɔdze bohu mbrɛ wɔmbɔ bra ama yɛayɛ ahoboa yie ber a otwar dɛ yebowu no.

Abosoom kakra ara ansaana wɔbɔwo me no, me nana Ɔsomafo Elder Melvin J. Ballard, kãa asɛm bi a, nkorɔfo binom kamfo no dɛ, ɔkyerɛ ɔbra a wɔbɔ no yie no su ankasa. Ne kasaa no a ɔtoo no dzin “Struggle for the Soul,” kãa ɔkõ a ɔrokɔ do wɔ hɛn honandua na hɛn onnyiewiei esunsum ntamu.

Ɔsee dɛ, “Ɔkõ kɛsenara na ɔbarimba anaa ɔbaa biara benya … nye ɔkõ a ɔnye ɔnoara noho kõ,” ɔkyerɛkyerɛɛ mu dɛ Satan, hɛn “akra ne tamfo no” dua hɛn “akɔndɔ bɔn apɛdze, na honam ahwehwɛdze horow” do tu hɛn do sã.6 Ntsi ɔkõ no wɔ hɛn sunsum mu awosu krɔnkrɔn na honammunyi su no ntamu. Enuanom na nkyerɛbaa, hom nkaa, yebotum enya sunsum mu mboa edua Sunsum Krɔnkrɔn ne nhyɛdo mu a obotum “akyerɛkyerɛ hɛn adze nyina.”7 Mboa so botum edua asɔfodzi tum na nhyira mu aba.

Afei, mibisa, ɔkõ yi rokɔ dɛn ma hom nyina nkorkor?

President David O. McKay kãa dɛ: “Nyimpa n’asetsena wɔ asaase yi do yɛ nsɔhwɛ dɛ ɔdze no mbɔdzembɔ, n’adwen, ne kra, betsim ndzɛmba a ɔbɛma ne nyimpa su n’ahotɔ na dɛwdzi, anaa obenya sunsum mu su n’aba horow no bɛyɛ n’abrabɔ no [botae].”8

Hɛn honam na sunsum mu awosu ntamu ɔkõ no nnyɛ adze fofor. Ne nsɛm a odzi ewiei a ɔdze maa no nkorɔfo mu no, Ɔhen Benjamin kyerɛkyerɛe dɛ “honammunyi no yɛ ɔtamfo ma Nyankopɔn, na ɔayɛ dɛm fitsi Adam n’asehweber do na ɔbɔkɔ do ayɛ dɛm afebɔɔ kesi afebɔɔ , gyedɛ ogyaa noho ma Sunsum Krɔnkrɔn no ne nkenyan, na ɔpɔr nyimpasu no gu nkyɛn na ɔnam Ewuradze Christ no werdambɔ no no do bɛyɛ ɔhotseweenyi.”9

Ɔsomafo Paul kyerɛkyerɛɛ dɛ “hɔn a wɔtɔ kɔ honam do no dwen honam dze, na hɔn a wɔtɔ kɔ sunsum do no dwen sunsum dze.

Na honam adwen yɛ wu na sunsum adwen yɛ nkwa na Asomdwee.10

Ɔda edzi ma me pefee dɛ ndzɛmba ohia ara yie a yebotum esũa wɔ abrabɔ yi mu nye mbrɛ yebesi bɔkrɔn hɛn onnyiewiei sunsum awosu na yɛahyɛ hɛn akɔndɔdze bɔn no do. Onnyi dɛ ɔyɛ dzen. Ne nyina ekyir no, hɛn sunsum, a wɔawɔ hɔ akyɛr koraa kyɛn hɛn nyimpadua no, edzi kan asan mu eyi tseneneeyɛ dze edzi bɔn do konyim ansaana yɛreba asaase yi do. Ansaana wɔrobɔ asaase yi no, yɛtsenaa sunsum wiadze dɛ mbabanyin na ne mbabaa wɔ hɛn Ɔsor Awofo nkyɛn, a wɔdɔ hɛn na wɔda ho dɔ hɛn sesei.

Na nyew, yɛayɛ abrabɔ-nsakyer nsanmuyi na adwenpɔwbɔ horow wɔ dɛm asetsena a ansaana yɛreba no mu. Obiara a ɔatsena asaase yi do pɛn anaa dabi ɔbɛtsena asaase yi do no, ɔayɛ nsanmuyi tsitsir dɛ ɔbɛgye Ɔsor Egya no nkwagye nhyehyɛɛ ato mu. Ntsi hɛn nyina baa asaase yi do a yɛwɔ sunsum awosu na onnyiewiei nkrabea ho nkamfo abɔdzin.

Dwen ho mber kumabaa. Iyi nye emi na ɔwo hɛn nyimpa ban ankasa a yɛyɛ Nyankopɔn babanyin anaa babaa aber nyinaa, a ewɔ sunsum mu ndwow wɔ mfesansten na ndaamba a onnyi kabea ma woebu do. Ɔwo eyɛ—odzi kan, tsitsir ara, na daapem no—sunsum abɔdze. Na sɛ yɛsanmu yi dɛ yɛdze hɛn nyimpa su no bedzi hɛn sunsum awosu ne kan a, nna yɛresan mu eyi biribi a ɔnye hɛn sunsum mu su, nokwar ankasa, no bɔ ebira.

Bio so, ɔnnyɛ nwanwa dɛ honam na asaase do atsenkã no ma adwenpɔwbɔ no yɛ dzen. Awerɛfir nkataenyim akata sunsum wiadze a ansaana yɛreba asaase do na ɔnnkyebo wiadze yi ne ntamu no, Nyame ntamu nkitahodzi na hɛn sunsum awosu no botum ayew hɛn enyi do ma hɛn honam apɛdze no botum ama dza yɛpɛ no seseino ebehia tsitsir. Yerusũa dɛ yebɛsan mu eyi sunsum mu ndzɛmba egya honam dze no nye siantsir kor odzi adɔntsen a asaase do sũahu kã Ɔsor Egya nhyehyɛɛ ho no. Ɔno so nye siantsir a nhyehyɛɛ no wɔatow no wɔ ɔbotan, fapem tsim, Ewuradze na Agyenkwa Jesus Christ No Werdambɔ no do, ntsi hɛn bɔn horow no, a mfomdo a yɛyɛ ber yɛma honam no kwan no, yebotum edua daa daa nnuho do edzi do konyim na yetum etsim sunsum no do abɔ bra. Sesei nye ber a ɔsɛ dɛ yɛhyɛ honam akɔndɔdze do na yɛfa Christ no sunsum mu nkyerɛkyerɛ no. Ɔno ntsi na onnyi dɛ yetu hɛn nnuho da no hyɛ da.11

Dɛm ntsi nnuhu, ba bɛyɛ hɛn akõdze a yenngya no ekyir wɔ ahoyɛdo ɔkõ no mu. Ndaasa wiadze mfɛndzanan ehyiadzi noara no, President Russell M. Nelson kasaa faa dɛm ɔkõ yi ho na ɔkaa hɛn dɛ “sɛ yesan mu yi dɛ yebonu hɛnho a, yɛfa dɛ yɛbɛsesã! Yɛma Agyenkwa no kwan ma ɔsesã hɛn ma yɛfa hɛn tam mapã no fura. Yɛsan mu yi dɛ yebenyin sunsum mu na yeenya enyigye—hɛn mponee ho enyigye wɔ No mu. Sɛ yesan mu yi dɛ yebonu hɛnho a, yɛfa dɛ yɛbɛyɛ tse dɛ Jesus Christ ara yie!12

Anafua biara, ber a menye me Egya a ɔwɔ Sor rohwehwɛ me da no mu ndzeyɛɛ wɔ mpaabɔ mu no, meserɛ bɔnfakyɛ sɛ mafom a na mobɔ anohoba dɛ adzekyee no mobɔ mbɔdzen ayɛ papa yie. Megye dzi dɛ daa daa nnuho a mokɔ do yɛ no boa mo sunsum na ɔkaa honandua no nyia ɔhwɛ mo do.

Dza ɔboa kor so nye dapɛn dapɛn kwan a hɛn nyina yekenyan hɛnho sunsum mu ber a yedzi sacrament dze kaa Werdambɔ no na ɔdɔ a odzi mu a hɛn Ewuradze na Agyenkwa Jesus Christ wɔ ma hɛn no.

Enuanom na nkyerɛbaa, mehyɛ hom nkuran dɛ hom nyɛ ntoboase kakra na hom ndwen bea a hom wɔ sesei wɔ hom honam su nhyɛdo na hom sunsum awosu krɔnkrɔn ne dzenhyɛ ho, ama sɛ ber no ba a, hom akɔ sunsum wiadze mu ekehyia hom adɔfo wɔ enyigye nkabɔmu mu—ɔno na megye ho dase na mobɔ ho mpaa wɔ Ewuradze Jesus Christ ne dzin krɔnkrɔn mu, amen.