2018
Founga ʻe 3 ʻoku Hoko ai e Kau Palōfitá Ko Ha Fakamoʻoni ʻOku ʻOfa e ʻOtuá ʻIate Koé
Tīsema 2018


Founga Fakakomipiutá Pē

Founga ʻe 3 ʻoku Hoko ai e Kau Palōfitá Ko Ha Fakamoʻoni ʻOku ʻOfa e ʻOtuá ʻIate Koé

ʻOku nofo ʻa e tokotaha naʻá ne faʻú ʻi Veisinia, USA.

ʻOku hoko e kau palōfitá ko ha taha ʻo e ngaahi founga lahi ʻokú fakahaaʻi ai ʻe he Tamai Hēvaní ʻa e lahi ʻo ʻEne ʻofa ʻiate kitautolu.

ʻĪmisi
President Nelson speaking

ʻOkú ke ʻilo fēfē ʻoku ʻofa ʻa e ʻOtuá ʻiate koé? Kiate au, ʻoku hoko ia ʻi heʻeku vakai ki he ngaahi fōtunga fakaʻofoʻofa mei he tō ʻa e laʻaá, maʻu e pōpōaki lelei taha ʻoku tuha mo hoku ʻahó ʻi he folofolá, pē maʻu ha text lelei mei hoku ngaahi kaungāmeʻá. Ka ʻoku toe mahulu hake ʻa e fakamoʻoni mālohi ʻo e ʻofa ʻa e ʻOtuá ʻiate aú ʻa ʻetau maʻu he ʻahó ni ha palōfita moʻui he māmaní. Naʻe akonaki ʻa ʻEletā Tieta F. ʻUkitofa ʻo e Kōlomu ʻo e Kau ʻAposetolo ʻe Toko Hongofulu Mā Uá ʻo pehē, “Koeʻuhí ko e ʻofa ʻa e Tamai Hēvaní ʻi Heʻene fānaú, kuo teʻeki ai ke Ne tuku ke nau ʻaʻeva ʻi he moʻui fakamatelié ni taʻe foaki ange ha fakahinohino pe tataki.”1 Ko ha ngaahi founga ʻeni ʻe tolu te tau ongoʻi ai e ʻofa ʻa e ʻOtuá ʻo fakafou ʻi ha palōfita moʻui.

1. ʻOku maʻu ʻe he palōfitá ha fakahā maʻá e māmaní kae pehē foki maʻaku.

Talu mei he kamataʻangá, kuo foaki maʻu pē ʻe he ʻOtuá ki he kau palōfitá ha fakahā. Kuo folofola ʻe he ʻEikí ʻo pehē, “Neongo pē ko e fai ia ʻi hoku leʻo pē ʻoʻokú pe ʻi he leʻo ʻo ʻeku kau tamaioʻeikí, ʻoku tatau ai pē” (T&F 1:38). Kuo tāpuekina fakalūkufua mo fakafoʻituitui e kau mēmipa ʻo e Siasí ʻe he ngaahi fakahā fakaonopōní, kau ai hono liliu mo pulusi e Tohi ʻa Molomoná, langa ʻo ha ngaahi temipalé, mo e nofo taha e tokangá ʻi he ngāue fakaetauhi ki he niʻihi kehé.

Kiate au, naʻe liliu ʻeku moʻuí hono fanongonongo ʻe Palesiteni Tōmasi S. Monisoni (1927-2018) ʻi he 2012 ʻe tuku hifo e taʻu ngāue fakafaifekau ʻo e kau sisitaá ki he taʻu 19. Naʻá ku ongoʻi ha ʻofa mo ha falala lahi mei he ʻOtuá ʻi he taimi ko iá, pea koeʻuhí ko e fanongonongo ko iá naʻá ku lava ai ʻo mavahe ki he ngāue fakafaifekaú ʻi ha ʻaho ʻe ono hili hoku taʻu 19. Kuo hanga ʻe heʻeku fili ke ngāue he taimi ko iá ʻo tofa e hala ki he toenga ʻo ʻeku moʻuí.

Kuo fakahaaʻi foki ʻe he ʻOtuá ʻEne ʻofá ʻi Heʻene tāpuakiʻi kitautolu ʻaki ha ngaahi pōpoaki ne fakataumuʻa maʻatautolu ʻo fakafou ʻi he ngaahi faleʻi ʻa e palōfitá. Ka ʻoku fie maʻu pē ke tau kei fanongo fakalelei mo fehuʻi, “Ko e hā e konga ʻo e pōpoakí maʻakú?” ʻI he taimi pē ʻoku tali ai ʻeku lotú pe fehuʻí ʻo fakafou ʻi he ngaahi pōpoaki ʻo e kau palōfitá mo e kau ʻaposetoló, ʻoku foaki mai ʻe he Laumālié ha ʻilo ʻoku ʻofa e ʻOtuá ʻiate au mo ʻafioʻi fakataautaha au.

2. ʻE lava ke hoko e palōfitá ko ho fai fakahinohino fakatāutahá.

Kuo foaki mai ʻe he Tamai Hēvaní kiate kitautolu ha pālofita ʻi hotau kuongá, ko Palesiteni Lāsolo M. Nalesoni. Neongo pē mahalo ʻokú ne lahi ʻaki ha taʻu he hongofulu tupu lahi ʻiate koe, ka ʻoku ʻaonga moʻoni ʻene ngaahi aʻusiá ʻi heʻene vahevahe hono potó mo e akonaki mei he ʻOtuá. ʻI heʻetau fakakaukauʻi ko ia ʻetau ngaahi fie maʻú, kuo teuteuʻi ai ʻe he Tamai Hēvaní ʻa Palesiteni Nalesoni mo ha ngaahi aʻusia ʻi heʻene moʻuí pea hokohoko atu hono tataki fakalangi ia koeʻuhi ke ne akoankiʻi mo mahino kiate ia hotau toʻu tangatá.

ʻOku maʻu ʻe Palesiteni Nalesoni e ngaahi kī kotoa ki hono maʻu ʻo e fakahaá. ʻOku ʻomi ʻe he Tamai Hēvaní, ʻa ia ʻokú Ne finangalo tonu ki he ngaahi faingataʻa mo e ngaahi fie maʻu ʻo hotau toʻu tangatá, ha fakahā kia Palesiteni Nalesoni fekauʻaki mo e founga lelei taha te ne lava ai ke akoʻi mo tataki kitautolú. ʻOku hoko ʻa e fakataha lotu ʻa Palesiteni Nalesoni ko e “Hoko ko ha Kau Nofotuʻi Moʻoní”2 ʻa ia naʻá ne akonaki ai ki he faleʻi mo e akonaki ʻa e ʻEikí ki he kau nofo tuʻí, ko ha fakamoʻoni ʻoku ngāue ʻaki ʻe he Tamai Hēvaní ʻa Palesiteni Nalesoni ke tokoni hono tataki kitautolu ʻi he moʻuí ni.

3. ʻOku fakatokanga mai e palōfitá kiate kitautolu fekauʻaki mo e fakatamakí.

Koeʻuhí ko e ʻofa lahi ʻa e Tamai Hēvaní ʻiate kitautolú, ʻokú Ne finangalo ai ketau malu fakatuʻasino mo fakalaumālie. ʻOku fie maʻu ketau tokanga naʻa tau tō ki he ngaahi ʻahiʻahi kotoa pē ʻi he māmaní, ka te tau lava maʻu pē ke falala ki he leʻo ʻo e palōfitá koeʻuhí he kuo talaʻofa mai ʻe he ʻOtuá kiate kitautolu he ʻikai te Ne teitei tuku ke taki halaʻi kitautolu ʻe he palōfitá. Kuo kole mai ʻe Palesiteni Nalesoni ke tau lau fakaʻaho e Tohi ʻa Molomoná mo maʻu ha fakahā ke tau nofo malu fakalaumālie.3 Naʻá ne pehē, “ʻOku ou kole atu kiate kimoutolu ke fakatupulaki hoʻomou malava fakalaumālie ke maʻu ʻa e fakahaá.”4

ʻOku hoko e kau palōfitá ko ha taha ʻo e ngaahi founga lahi ʻoku fakahaaʻi mai ai ʻe he Tamai Hēvaní ʻokú Ne tokanga mo ʻafioʻi fakataautaha kitautolu. Naʻe akonaki ʻa ʻEletā ʻŪlise Soālesi ʻo e Kōlomu ʻo e Kau ʻAposetolo ʻe Toko Hongofulu Mā Uá, “Ko hono maʻu ʻo e kau palōfitá, ko ha fakaʻilonga ia ʻo e ʻofa ʻa e ʻOtuá ki Heʻene fānaú. ʻOku nau fakahā mai e ngaahi talaʻofa mo e natula totonu ʻo e ʻOtuá pea mo Sīsū Kalaisi.”5 ʻI heʻeku falala ki he ngaahi lea ʻa e palōfitá mo fanongo ki heʻene faleʻí, kuó u maʻu ai ha ngaahi tali ki heʻeku ngaahi fehuʻí. ʻOku ou fakafetaʻi ko e ngaahi fakahā ko ʻeni ʻo e ʻofa ʻa e ʻOtuá.

Maʻuʻanga Fakamatalá

  1. Dieter F. Uchtdorf, “Ko e Hā ʻOku Tau Fie Maʻu Ai e Kau Palōfitá?” EnsignLiahona, Māʻasi 2012, 4.

  2. Vakai, Russell M. Nelson, “Tuʻu Ko ha Kau Nofotuʻi Moʻoni,” Ensign, ʻOkatopa 2016, 24–31; Liahona, ʻOkatopa 2016, 46–53.

  3. Vakai, Russell M. Nelson, “Ko e Tohi ʻa Molomoná: Ne Mei Fēfē Nai Hoʻo Moʻuí Ka Ne ʻIkai Ia? EnsignLiahona, Nōvema 2017, 60–63; “Fakahā maʻá e Siasí, Fakahā ki Heʻetau ʻEtau Moʻuí,” EnsignLiahona, Mē 2018, 93–96.

  4. Russell M. Nelson, “Fakahā maʻá e Siasí, Fakahā ki Heʻetau ʻEtau Moʻuí,” EnsignLiahona, Mē 2018, 95.

  5. Ulisses Soares, “ʻOku Lea ʻa e Kau Palōfitá ʻi he Mālohi ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní,” EnsignLiahona, Mē 2018, 99.