Ngaahi Tohí mo e Ngaahi Lēsoní
Vahe 11: Ko e Moʻui ʻa Kalaisí


Vahe 11

Ko e Moʻui ʻa Kalaisí

ʻĪmisi
Jesus Christ at the home of Jairus. Christ is standing beside the bed of the twelve-year-old daughter of Jairus. The girl's father and mother are standing on the other side of the bed. Christ is holding the hand of the girl as He helps her rise from her bed. The girl, who had been declared dead, is looking up at Christ. Light from a window is shining on the girl's face, and on the back of Christ.

Naʻe Fuoloa pē Hono Kikiteʻi e Moʻui ʻa Kalaisí Kimuʻa Pea ʻAloʻí

ʻOku fakafalala e tokotaha kotoa pē ʻoku haʻu ki he māmaní kia Sīsū Kalaisi ke fakahoko e talaʻofa naʻá Ne fai ʻi he langí ke hoko ko hotau Fakamoʻuí. Ka ne taʻeʻoua Ia, he ʻikai lava ke fakahoko e palani ia ʻo e fakamoʻuí. Koeʻuhí naʻe fie maʻu ke fakahoko ʻa Hono misioná, ko ia naʻe fakamoʻoni ai e kau palōfita kotoa pē talu meia ʻĀtama kia Kalaisi, te Ne hāʻele mai (vakai, Ngāue 10:43). Ko e kau palōfita kotoa pē hili e taimi ʻo Kalaisí, kuo nau fakamoʻoni naʻá Ne hāʻele mai. ʻOku fie maʻu ke tau ako kotoa ki he moʻui ʻa e Fakamoʻuí pea muimui faivelenga kiate Ia ʻi he kotoa ʻo ʻetau moʻuí.

Naʻe ʻilo ʻe ʻĀtama ʻe ui e huafa ʻo e Fakamoʻuí ko Sīsū Kalaisi (vakai, Mōsese 6:51–52). Naʻe mamata ʻa ʻĪnoke ʻe pekia ʻa Sīsū ʻi he kolosí pea te Ne toetuʻu (vakai, Mōsese 7:55–56). Naʻe fakamoʻoni foki ʻa Noa mo Mōsese ʻo kau kiate Ia (vakai, Mōsese 1:11; 8:23–24). Naʻe tomuʻa mamata mai ʻa ʻĪsaia ki he moʻui ʻa e Fakamoʻuí, ʻi ha meimei taʻu ʻe 800 kimuʻa pea ʻaloʻi mai Ia ki he māmaní. ʻI he mamata ʻa ʻĪsaia ki he faingataʻa mo e mamahi ʻe tofanga ai e Fakamoʻuí koeʻuhí ko ʻetau ngaahi angahalá, naʻá ne pehē ai:

“ʻOku fehiʻanekina ia pea liʻaki ʻe he tangata; ko e tangata ʻo e ngaahi mamahi, pea maheni ai mo e loto mamahi. …

“… Ko e moʻoni kuó ne toʻo kiate ia ʻa ʻetau ngaahi vaivai, ʻo ne fua ʻetau ngaahi mamahi. …

“Naʻe lavea ia koeʻuhi ko ʻetau ngaahi angahalá, naʻe fakavolu ia koeʻuhi ko ʻetau ngaahi hiá. …

“Naʻe fakamālohia, pea naʻe mamahi ia, ka naʻe ʻikai te ne mafaʻa hono fofongá: ʻoku tataki ia ʻo hangē ko e lami ke tamateʻi” (ʻĪsaia 53:3–5, 7).

Naʻe mata-meʻa-hā mai foki ʻa Nīfai ki hono teu ʻaloʻi ʻo e Fakamoʻuí pea mo ʻEne misioná. Naʻá ne mamata ki ha taupoʻou hoihoifua pea mo ha ʻāngelo naʻe fakamatala ʻo pehē, “Vakai, ko e tāupoʻou ʻokú ke sio ki aí ko e faʻē ia ʻa e ʻAlo ʻo e ʻOtuá, ʻi he anga ʻo e kakanó” (1 Nīfai 11:18). Pea naʻe mamata ʻa Nīfai ki hono fuofua ʻe he taupoʻoú ʻa e pēpeé. Naʻe fakahā ange ʻe he ʻāngeló, “Vakai ki he Lami ʻa e ʻOtuá, ʻio, ko e ʻAlo ʻo e Tamai Taʻengatá!” (1 Nīfai 11:21).

Fakafuofua ki ha taʻu ʻe 124 ki muʻa pea ʻaloʻi ʻa Sīsuú, naʻe tomuʻa mamata foki ai mo ha palōfita Nīfai ko e Tuʻi ko Penisimaní, ki he moʻui ʻa e Fakamoʻuí:

“He vakai, ʻoku haʻu ʻa e taimi, pea ʻoku ʻikai mamaʻo ia, ʻe hāʻele hifo ai ʻi he mālohi, ʻa e ʻEiki Māfimafi ʻa ia ʻokú ne pulé, ʻa ia naʻe ʻi aí, pea ʻokú ne ʻi ai mei he taʻengatá ki he taʻengatá kotoa, mei he langí ʻi he lotolotonga ʻo e fānau ʻa e tangata, pea nofo ʻi ha sino ʻo e kelekele, pea hāʻele atu ʻi he lotolotonga ʻo e kakaí, ʻo fai ʻa e ngaahi mana lalahí, ʻo hangē ko e fakamoʻui ʻo e mahakí, fokotuʻu hake ʻo e maté mo e pule ke ʻeveʻeva ʻa e pipikí, mo e fakaʻaaki ʻa e mata ʻo e kuí, mo e tulí ke fanongo, pea fakamoʻui ʻa e ngaahi faʻahinga mahaki kotoa pē.

“Pea te ne kapusi ki tuʻa ʻa e kau tēvoló, pe ko e ngaahi laumālie ʻuli ʻoku nau nofoʻia ʻi he loto ʻo e fānau ʻa e tangatá.

“Pea vakai, te ne kātakiʻi ʻa e ngaahi ʻahiʻahi, mo e mamahi fakaesino, ʻa e fiekaiá, fieinuá, mo e ongosiá, ʻio ʻo lahi hake ʻi he meʻa ʻoku faʻa kātakiʻi ʻe he tangatá, tuku kehe pē ʻa e maté; he vakai, ʻoku tafe hifo ʻa e taʻataʻá mei he ava kotoa pē ʻo hono kilí, pea ʻe lahi pehē ʻa ʻene mamahi koeʻuhi ko e ngaahi fai angahala mo e ngaahi anga-fakalielia ʻa hono kakaí.

“Pea ʻe ui ia ko Sīsū Kalaisi, ko e ʻAlo ʻo e ʻOtua, ko e Tamai ʻo e langí mo e māmaní, ko e Tupuʻanga ʻo e ngaahi meʻa kotoa pē mei he kamataʻangá; pea ʻe ui ʻa ʻene faʻeé ko Mele” (Mōsaia 3:5–8).

  • Ko e hā ha ngaahi kikite ne fai he kuonga muʻá ʻo fekauʻaki mo Sīsū Kalaisi?

Ko Ia ʻa e ʻAlo Tofu pē ʻe Taha ʻo e Tamaí Naʻe Fakatupú

  • Ko e hā ha meʻa naʻe maʻu ʻe Sīsū Kalaisi ko e tukufakaholo mei Heʻene Tamaí? Ko e hā naʻá Ne maʻu mei Heʻene faʻeé?

ʻOku maʻu ʻi he Fuakava Foʻoú ʻa e talanoa ki he ʻaloʻi mo e moʻui ʻa e Fakamoʻuí, ʻi he tohi ʻa Mātiú, Maʻaké, Luke pea mo Sioné. ʻOku tau ako mei heʻenau ngaahi fakamatalá naʻe ʻaloʻi mai ʻa Sīsū ʻe ha taupoʻou ko Mele. Naʻe ʻosi fakamaʻu ia ke mali mo Siosefa he taimi naʻe hā ange ai kiate ia ha ʻāngelo ʻa e ʻEikí. Naʻe fakahā ange ʻe he ʻāngeló te ne hoko ko e faʻēʻ a e ʻAlo ʻo e ʻOtuá. Naʻe fehuʻi ʻe Mele pe ʻe malava fēfē ke hoko ʻeni (vakai, Luke 1:34). Naʻe fakahā kiate ia ʻe he ʻāngeló, “ ʻE hoko mai ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní kiate koe, pea ʻe fakamalu koe ʻe he mālohi ʻo e Fungani Māʻolungá; pea ko ia foki ʻe ui ai ʻa e hako māʻoniʻoni te ke faʻēleʻí ko e ʻAlo ʻo e ʻOtuá” (Luke 1:35). Ko ia ne hoko ai ʻa e ʻOtua ko e Tamaí ko e Tamai totonu Ia ʻa Sīsū Kalaisí.

Ko Sīsū pē ʻa e tokotaha ʻi he māmaní ke fāʻeleʻi mai ʻe ha faʻē matelie mo ha Tamai taʻe-faʻa-mate. Ko ia ʻoku ui ai Ia ko e ʻAlo Tofu pē ʻe Taha Naʻe Fakatupú. Naʻá Ne maʻu hono ngaahi mālohi fakalangí mei Heʻene Tamaí. Naʻá Ne maʻu mei Heʻene faʻeé ʻa e moʻui matelié peá Ne moʻulaloa ai ki he fiekaiá, fieinuá, ongosiá, mamahí mo e maté. He ʻikai lava ʻe ha taha ʻo toʻo mei he Fakamoʻuí ʻa ʻEne moʻuí tukukehe kapau te Ne loto ki ai. Naʻá Ne mafai ke tukuhifo ia peá Ne mafai ke fokotuʻu hake Hono sinó hili ʻa e maté. (Vakai, Sione 10:17–18.)

Naʻá Ne Maʻu Ha Moʻui Haohaoa

  • Ko e hā ʻene ʻuhinga kiate kitautolu e moʻui ʻa e Fakamoʻuí?

Talu mei he kei talavou ʻa Sīsuú, mo ʻEne talangofua ki he meʻa kotoa pē naʻe finangalo ʻa ʻetau Tamai Hēvaní ke Ne faí. Naʻe tupu tatau pē ʻa Sīsū ʻo hangē ko e fānau kehé, ʻi he fakahinohino mo e tataki ʻa Mele mo Siosefá. Naʻá Ne ʻofa mo talangofua ki he moʻoní. ʻOku fakahā mai ʻe Luke, “Pea tupu ʻa e tamasiʻí, pea mālohi ʻi he laumālie, pea fonu ia ʻi he poto; pea naʻe ʻiate ia ʻa e ʻofa ʻa e ʻOtuá” (Luke 2:40; vakai foki, T&F 93:12–14).

ʻI he taimi naʻe taʻu 12 ai ʻa Sīsuú, kuo tupulaki ʻEne mahinó naʻe fekauʻi mai Ia ke ne fai e finangalo ʻo ʻEne Tamaí. Naʻá Ne fononga mo ʻEne mātuʻá ki Selusalema. ʻI he foki ʻEne mātuʻá ki ʻapí, ne na fakatokangaʻi hake ʻoku ʻikai ke Ne kau heʻenau kau fonongá. Ne na toe foki ki Selusalema ʻo kumi Ia. “Kuo hili ʻa e ʻaho ʻe tolu peá na toki ʻilo ia, ʻoku nofo ʻi he haʻohaʻonga ʻo e kau akonakí, pea naʻa nau fanongo kiate ia mo fai ʻa e ngaahi fehuʻi kiate ia” (Liliu ʻa Siosefa Sāmitá, Luke 2:46). “Pea ko kinautolu kotoa pē naʻe fanongo kiate ia, naʻa nau ofo ʻi heʻene poto mo ʻene tali ʻa e fehuʻí” (Luke 2:47).

Naʻe fiefia ʻa Siosefa mo Mele ʻi hono maʻu Iá ka “ne na ofo ai ʻaupito; pea pehē ʻe heʻene faʻeé kiate ia, Tama, ko e hā kuó ke fai pehē ai kiate kimauá? vakai, ko hoʻo tamaí mo au kuó ma kumi koe ʻi he mamahi.” Naʻe tali ange ʻe Sīsū, “ ʻIkai te mo ʻilo ʻoku ʻaʻaku ke fai ʻa e ngāue ʻa ʻeku Tamai [Hēvaní]?” (Luke 2:48–49).

Ke fakahoko e Sīsū ʻa Hono misioná, naʻe pau ke Ne fai e finangalo ʻo ʻEne Tamai Hēvaní. Naʻá Ne folofola, “ [ʻOku ʻikai te u] fai ha meʻa ʻiate au pē; kae hangē hono akoʻi au ʻe heʻeku Tamaí, ʻoku pehē ʻeku lea ki he ngaahi meʻá ni. … ʻOku ou fai maʻu ai pē ʻa e ngaahi meʻa ʻoku lelei ai iá” (Sione 8:28–29).

ʻI he taʻu 30 ʻo Sīsuú, naʻá Ne haʻu ke papitaiso Ia ʻe Sione Papitaiso he Vaitafe ko Soataní. Naʻe momou ʻa Sione ke ne papitaiso ʻa Sīsū he naʻá ne ʻiloʻi naʻe lahi ange ʻa Sīsū ʻiate ia. Naʻe kole ange ʻe Sīsū kia Sione ke ne papitaiso Ia kae lava ke “fai ki he māʻoniʻoni kotoa pē.” Naʻe papitaiso ʻe Sione ʻa e Fakamoʻuí, ʻo fakauku kakato hifo Iaʻ i he vaí. ʻI hono papitaiso ʻo Sīsuú, naʻe folofola hifo ʻEne Tamaí mei langi ʻo pehē, “Ko hoku ʻAlo ʻofaʻangá ʻeni, ʻa ia ʻoku ou fiemālie lahi aí.” Naʻe maliu hifo ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní ʻi he fakaʻilonga ko e lupe. (Vakai, Mātiu 3:13–17.)

Hili pē hono papitaiso ʻo Sīsuú, naʻá Ne ʻaukai ʻi he ʻaho ʻe 40 mo e pō ʻe 40 ke Ne feohi mo e ʻOtuá. Hili iá, naʻe haʻu ʻa Sētane ʻo ʻahiʻahiʻi Ia. Naʻe taʻeueʻia ʻa Sīsū ʻi hono matuʻuaki ʻa e ngaahi fakatauvele kotoa ʻa Sētané peá Ne fekau kia Sētane ke ʻalu mei ai. (Vakai, Mātiu 4:1–11; vakai foki, Liliu ʻa Siosefa Sāmitá, Mātiu 4:1, 56, 89, 11.) Naʻe haohaoa ʻa Kalaisi taʻe ʻi ai Haʻane angahala, pea ko e tokotaha haohaoa pē Ia ʻe taha kuo ʻaʻeva ʻi he funga ʻo e māmaní (vakai, Hepelū 4:15; 1 Peter 2:21–22).

  • Ko e fē ha ngaahi talanoa mei he moʻui ʻa e Fakamoʻuí ʻoku mahuʻinga makehe kiate koé?

Naʻá Ne Akoʻi Kitautolu ʻi he Founga ke Tau Feʻofaʻaki mo Fetauhiʻaki Aí

  • Ko e hā e founga ne akoʻi mai ʻe he Fakamoʻuí ke tau feʻofaʻaki mo fetauhiʻaki aí?

Hili e ʻaukai ʻa Sīsū mo ʻahiʻahiʻi Ia ʻe Sētané, naʻe kamata leva ʻEne ngāue fakafaifekau ki he kakaí. Naʻe ʻikai ngata pē ʻi Heʻene hifo mai ki he māmaní ke pekia maʻatautolú, ka ke akoʻi mai foki ʻa e founga ke tau moʻui aí. Naʻá Ne akoʻi mai ha ongo fekau lalahi ʻe ua: ʻuluakí, ke ʻofa ki he ʻOtuá ʻaki hotau lotó, ʻatamaí mo e mālohí kotoa; pea ko hono uá, ke tau ʻofa ki he niʻihi kehé ʻo hangē pē ko kitautolú (vakai, Mātiu 22:36–39). Ko ʻEne moʻuí ko e sīpinga ia ʻo e founga ʻoku totonu ke tau talangofua ai ki he ongo fekaú ni. Kapau ʻoku tau ʻofa ki he ʻOtuá, te tau falala mo talangofua kiate Ia ʻo hangē ko ia ne fai ʻe Sīsuú. Kapau ʻoku tau ʻofa ki he niʻihi kehé, te tau tokoni ke feau ʻenau ngaahi fie maʻu fakatuʻasino mo fakalaumālié.

Naʻe fakaʻaongaʻi ʻe Sīsū ʻEne moʻuí ke tokoniʻi ʻa e niʻihi kehé. Naʻá Ne fakamoʻui ʻa e mahakí. Naʻá Ne fakaʻā ʻa e kuí, ʻa e tulí ke fanongo pea mo fakaʻalu ʻa e heké. ʻI he lolotonga haʻane fakamoʻui mahaki, naʻe fuʻu māʻuloloa pea fiekaia ʻa e kakaí. Naʻe ʻikai ke Ne fekau ke nau ʻalu ka naʻá Ne tāpuakiʻi ha foʻi mā ʻe nima mo ha mataʻi ika ʻe ua pea hoko ai ha mana ʻo lava ke fafanga ha fuʻu kakai ʻe toko 5,000. (Vakai, Mātiu 14:14–21.) Naʻá Ne akoʻi mai ko e fē pē ha taimi te tau ʻilo ai ha kakai fiekaia, mokosia, tēlefua pe tuēnoa, ʻoku totonu ke tau fai e meʻa kotoa pē te tau lavá ke tokoniʻi kinautolu. ʻI he taimi ʻoku tau tokoniʻi ai ʻa e niʻihi kehé, ko ʻetau tokoniʻi ia ʻa e ʻEikí. (Vakai, Mātiu 25:35–46.)

Naʻe ʻofa ʻa Sīsū ʻi he niʻihi kehé ʻaki Hono lotó kotoa. Naʻá Ne faʻa tangi mamahi ko e tupu mei he fonu Hono lotó ʻi he manavaʻofa. Naʻá Ne ʻofa ʻi he fānau īkí, kau toulekeleká, kau loto fakatōkilaló pea mo e kakai pē ne tui kiate Iá. Naʻá Ne ʻofa ʻi he niʻihi kuo faiangahalá peá Ne akoʻi kinautolu ʻi he manavaʻofa ke nau fakatomala pea papitaiso. Naʻá Ne akonaki, “Ko au ko e hala, mo e moʻoni, pea mo e moʻui” (Sione 14:6).

Naʻe kei ʻofa pē ʻa Sīsū ʻiate kinautolu ne faiangahala mai kiate Ia pea ʻikai fie fakatomalá. ʻI he fakaʻosinga ʻo ʻEne moʻuí pea lolotonga hono tutuki Ia ʻi he kolosí, naʻá Ne lotu ki he Tamaí maʻá e kau sōtia ne nau tutuki Iá, ʻo Ne tautapa, “ ʻE Tamai, fakamolemole ʻa kinautolu; he ʻoku ʻikai te nau ʻilo ʻa ia ʻoku nau faí” (Luke 23:34). Naʻá Ne ako mai, “Ko ʻeku fekau ʻeni, Ke mou feʻofaʻaki kiate kimoutolu, ʻo hangē ko ʻeku ʻofa kiate kimoutolú” (Sione 15:12).

  • Ko e hā ha ngaahi founga ʻe lava ke tau fakahaaʻi ai ki he ʻEikí ʻetau ʻofa ʻiate Iá?

Naʻá Ne Fokotuʻu ʻa e Siasi Moʻoni pē Tahá

  • Ko e hā naʻe fokotuʻu ai ʻe he Fakamoʻuí ʻa Hono Siasí mo fakanofo ha kau ʻAposetoló?

Naʻe finangalo ʻa Sīsū ke akoʻi ʻEne ongoongoleleí ki he kakai kotoa pē ʻi he funga ʻo e māmaní, ko ia naʻá Ne fili ai ha kau ʻAposetolo ʻe toko hongofulu mā ua ke nau fakamoʻoni ʻo kau kiate Ia. Ko e kau fuofua takimuʻa ia ʻo Hono Siasí. Naʻa nau maʻu ʻa e mafai ke ngāue ʻi Hono huafá mo fai ʻa e ngaahi ngāue kuo nau mamata naʻá Ne faí. Ko kinautolu ne nau maʻu e mafaí mei he kau ʻAposetoló, naʻe lava foki ke nau faiako, fai papitaiso mo fakahoko ha ngaahi ouau kehe ʻi Hono huafá. Hili ʻEne pekiá, naʻa nau hokohoko atu hono fai ʻEne ngāué ʻo aʻu ki he taimi naʻe fakaʻau ʻo fulikivanu ai ʻa e kakaí ʻo nau tāmateʻi e kau ʻAposetoló.

Naʻá Ne Huhuʻi Kitautolu mei Heʻetau Ngaahi Angahalá mo Fakahaofi Kitautolu mei he Maté

  • ʻI hoʻomou ako e konga ko ʻení, toʻo ha kiʻi taimi ke mou fakalaulauloto ai ki he ngaahi meʻa ne hoko he Fakaleleí.

ʻI he ofi ki he fakaʻosinga ʻo e ngāue fakafaifekau ʻa Sīsū he māmaní, naʻá Ne teuteu ai ke fakahoko ʻa e feilaulau taupotu taha maʻá e ngaahi angahala ʻa e faʻahinga ʻo e tangatá. Naʻe pau ke Ne pekia he kuó Ne fakamoʻoni ki he kakaí ko e ʻAlo Ia ʻo e ʻOtuá.

ʻI he pō ki muʻa pea Tutuki ai ʻa Sīsuú, naʻá Ne hāʻele ki he ngoue ko Ketisemaní. Ne ʻikai fuoloa kuó Ne mafasia ʻi he mamahi lahi peá Ne tangi Heʻene lotú. Naʻe lava ha ʻAposetolo he ʻaho kimui ní ko ʻOasoni F. Uitenei ʻo mamata ʻi ha meʻa-hā-mai ki he faingataʻaʻia ʻa e Fakamoʻuí. ʻI heʻene mamata ki he tangi ʻa e Fakamoʻuí, naʻá ne pehē ai: “Ne fuʻu ongo moʻoni kiate au e meʻa ne u mamata ki aí ko ia ne u tangi foki, ʻi heʻeku ongoʻi fiekaungā-mamahi pē mo Ia. Ne u maʻu ha loto ʻofa moʻoni kiate Ia; ne u ʻofa ʻiate Ia ʻaki e kotoa ʻo hoku laumālié peá u fakaʻamu ke u feohi mo Ia, ʻo laka ia ha meʻa kuó u fakaʻamua ki muʻa” (“The Divinity of Jesus Christ,” Improvement Era, Jan. 1926, 224–25; see also Ensign, Dec. 2003, 10). Naʻe toe “ ʻalu siʻi atu ia, ʻo tō fakafoʻohifo, ʻo pehē ʻene lotú, ʻA ʻeku Tamai, kapau ʻe faʻa fai, pea ʻave ʻa e ipú ni ʻiate au: kae ʻoua naʻa faʻiteliha pē au, ka ko koe pē” (Mātiu 26:39).

ʻI ha fakahā ʻi onopooni, naʻe fakamatalaʻi ai ʻe he Fakamoʻuí ʻa e lahi ʻo ʻEne mamahí, ʻo Ne pehē naʻe tupu ai ʻEne “tetetete koeʻuhí ko e mamahí, pea mo e tafe ʻa e totó ʻi he ava kotoa ʻo hoku kilí, mo e mamahiʻia ʻi he sinó mo e laumālié fakatouʻosi” (T&F 19:18). Naʻá Ne mamahi ʻo “fakatatau ki he kakanó,” ʻi heʻene toʻo kiate Ia ʻetau ngaahi mamahiʻiá, mahamahakí, ngaahi vaivaí mo e ngaahi angahalá (vakai, ʻAlamā 7:10–13). He ʻikai lava ke mahino ki ha taha matelie ʻa e lahi fau ʻo e faingataʻaʻiá ni. Naʻe ʻikai pē mei lava ke kātekina ia ʻe ha toe taha kehe ʻa e faʻahinga mamahi ko ia ʻo e sinó mo e laumālié. “[Naʻá ne] hāʻele hifo ki lalo ʻi he ngaahi meʻa kotoa pē … koeʻuhí ke ne ʻi he meʻa kotoa pē pea nofoʻia ʻi he meʻa kotoa pē, ko e maama ʻo e moʻoní” (T&F 88:6).

Ka naʻe teʻeki ai ke kakato ʻEne mamahí. ʻI he ʻaho hono hokó, naʻe kauʻimaeaʻi, fakangalivaleʻi mo ʻanuhia ʻa Sīsū. Naʻe fie maʻu ke Ne fua pē Hono kolosí; pea naʻe hiki hake Ia ʻo tutuki faʻo ki ai. Naʻe fakamamahiʻi Ia ʻi he founga fulikivanu taha kuo faʻu ʻe he tangatá. Hili ʻEne mamahi he kolosí, naʻá Ne tangi Heʻene faingataʻaʻiá, “Ko hoku ʻOtua, ko hoku ʻOtua, ko e hā kuó ke liʻaki ai aú?” (Maʻake 15:34). ʻI he houa faingataʻaʻia taha ʻo Sīsuú, naʻe mavahe ʻa e Tamaí ia meiate Ia kae lava ʻe Sīsū ʻo fakakakato ʻEne mamahí ko e tautea ʻo e ngaahi angahala ʻa e faʻahinga kotoa pē ʻo e tangatá ke lava ai ʻa Sīsū ʻo ikunaʻi fakaʻaufuli e ngaahi mālohi ʻo e angahalá mo e maté (vakai, James E. Talmage, Jesus the Christ, 3rd ed. [1916], 660–61).

ʻI hono ʻilo ʻe he Fakamoʻuí kuo tali ʻEne feilaulaú ʻe he Tamaí, naʻá Ne folofola leʻo lahi ai, “Ko hono ngatá ia” (Sione 19:30). “ ʻE Tamai, ʻoku ou tuku hoku laumālié ki ho nimá” (Luke 23:46). Naʻe punou Hono ʻulú peá Ne tukuange loto fiemālie leva Hono laumālié. Naʻe pekia ʻa e Fakamoʻuí. Naʻe luluʻi ʻa e māmaní ʻe ha mofuike lahi.

Naʻe hanga ʻe ha ngaahi kaungāmeʻa ʻo e Fakamoʻuí ʻo fakahaʻele ʻa Hono sinó ki ha fonualoto, ʻo fakaʻeʻepa ai ki he ʻaho hono tolú. Lolotonga e taimi ko ʻení, naʻe hāʻele ai Hono laumālié ʻo fokotuʻutuʻu ke fai e ngāue fakafaifekau ki he ngaahi laumālie kehe ne nau fie maʻu ʻEne ongoongoleleí (vakai, 1 Pita 3:18–20; T&F 138). ʻI he ʻaho hono tolú ko e Sāpate, naʻá Ne toe foki ai ʻo maʻu Hono sinó. Ko Ia ʻa e fuofua tokotaha ke ikunaʻi ʻa e maté. Kuo fakahoko ʻa e kikité “kuo totonu ke toe tuʻu ia mei he maté” (Sione 20:9).

Taimi nounou mei he Toetuʻu ʻa e Fakamoʻuí, naʻá Ne hā ki he kau Nīfaí peá Ne fokotuʻu Hono Siasí ʻi he ongo ʻAmeliká. Naʻá Ne akoʻi mo tāpuakiʻi e kakaí. ʻOku maʻu e talanoa mālie ko ʻení ʻi he 3 Nīfai 11 ki he 28.

Naʻe Fakahaaʻi ʻe Heʻene Feilaulaú ʻa ʻEne ʻOfa ki Heʻene Tamaí mo Kitautolu

Naʻe akoʻi mai ʻe Sīsū: “ ʻOku ʻikai ha tangata ʻe lahi hake ʻene ʻofa ʻi he meʻá ni, ke ne foaki ʻene moʻui koeʻuhí ko hono kāingá. Ko hoku kāinga ʻa kimoutolu, ʻo kapau ʻoku mou fai kotoa pē ʻa ia ʻoku ou fekau kiate kimoutolú” (Sione 15:13–14). Naʻá Ne foua loto fiemālie mo fakatōkilalo e mamahí ʻi Ketisemani pea mo e mamahi he funga kolosí ke tau lava ʻo maʻu e ngaahi tāpuaki kotoa ʻo e palani ʻo e fakamoʻuí. Ke maʻu e ngaahi tāpuaki ko ʻení, kuo pau ke tau haʻu kiate Ia, fakatomala mei heʻetau ngaahi angahalá pea ʻofa kiate Ia ʻaki hotau lotó kotoa. Naʻá Ne folofola:

“Pea ko e ongoongolelei ʻeni ʻa ia kuó u ʻoatu kiate kimoutolú—kuó u haʻu ki he māmaní ke fai ʻa e finangalo ʻo ʻeku Tamaí, koeʻuhi naʻe fekauʻi au ʻe heʻeku Tamaí.

“Pea naʻe fekauʻi au ʻe heʻeku Tamaí koeʻuhi ke hiki hake au ki he kolosí; pea ka hili hono hiki hake au ki he kolosí, ke u tohoakiʻi ʻa e kakai fulipē kiate au … koeʻuhi ke fakamāuʻi ʻa kinautolu ʻo fakatatau ki heʻenau ngaahi ngāué. …

“He ko e ngaahi ngāue ʻa ia kuo mou mamata kuó u faí ke mou fai foki ia. …

“Ko ia, ko e hā ʻa e anga ʻoku taau mo kimoutolú? Ko e moʻoni, ʻoku ou pehē kiate kimoutolu, , ke mou hangē pē ko aú” (3 Nīfai 27:13–15, 21, 27; tānaki atu ʻa e fakamamafá).

  • Ko e hā e ngaahi ongo ʻokú ke maʻu ʻi hoʻo fakalaulauloto atu ki he feilaulau ne fai ʻe he Fakamoʻuí maʻaú?

Ngaahi Potu Folofola mo e Maʻuʻanga Tokoni Kehé