Konifelenisi Lahi
“ʻOku Lahi Hake Hoʻo ʻOfa Kiate Aú ʻIate Kinautolú ni?”
konifelenisi lahi ʻo ʻOkatopa 2021


“ʻOku Lahi Hake Hoʻo ʻOfa Kiate Aú ʻIate Kinautolú ni?”

Ko e hā ha ngaahi meʻa te ke lava ʻo fakahoko ʻi hoʻo moʻuí ke fakahaaʻi ai ʻokú ke tomuʻa ʻofa ki he ʻEikí?

ʻI Nōvema ʻo e 2019, ne u ʻaʻahi ai mo hoku kaungāmeʻa ki he Fonua Tapú. Lolotonga ʻema ʻi aí, naʻá ma toe vakaiʻi mo ako e ngaahi folofola fekauʻaki mo e moʻui ʻa Sīsū Kalaisí. ʻI he pongipongi ʻe taha, naʻá ma tuʻu ai ʻi he matāfanga fakatokelau hihifo ʻo e Tahi Kālelí ʻi ha feituʻu mahalo ne fakataha ai ʻa Sīsū mo ʻEne kau ākongá hili ʻEne Toetuʻú.

Hili e Toetuʻu ʻa Sīsuú, hangē ko ia ʻoku tau lau ʻi he Sione vahe 21, naʻe toutai ʻa Pita mo e kau ʻaposetolo kehé ʻi he poó kakato ʻo ʻikai ola lelei.1 Ne nau mamata ʻi he pongipongí, ki ha tangata ʻoku tuʻu ʻi he matāfangá ʻo talaange ke lī ʻenau kupengá ki he tafaʻaki ʻe taha ʻo e vaká. Ne nau ʻohovale ʻi he fakaofo e fonu ʻa e kupengá.2

Naʻa nau ʻiloʻi leva he taimi pē ko iá ko e ʻEikí ʻa e tangatá, pea nau fakavave ke fakafeʻiloaki kiate Ia.

ʻI heʻenau fusi e kupenga ki he matāfangá, ne fonu ʻi he ika, naʻe folofola ange ʻa Sīsū, “Haʻu ʻo kai.”3 ʻOku pehē ʻe Sione “hili ʻenau kaí, pea lea ʻa Sīsū kia Saimone Pita, Saimone, ko e foha ʻo Sōnasi, ʻoku lahi hake hoʻo ʻofa kiate aú ʻiate kinautolú ni?”4

Lolotonga ʻeku tuʻu ʻi he matāfanga tatau ko iá, ne u fakatokangaʻi ko e fehuʻi ko ia ʻa e Fakamoʻuí ko e taha ia ʻo e ngaahi fehuʻi mahuʻinga taha te Ne ala fakahoko mai ʻi ha ʻaho kiate au. Ne mei lava pē ke u fanongo ki Hono leʻó ʻoku folofola mai, “Lāsolo, ʻoku lahi hake hoʻo ʻofa kiate aú ʻiate kinautolú ni?”

ʻOkú ke fifili nai pe ko e hā ne ʻuhinga ki ai ʻa Sīsuú ʻi Heʻene folofola kia Pita, “ʻOku lahi hake hoʻo ʻofa kiate aú ʻiate kinautolú ni?”

ʻI hono fakafekauʻaki e fehuʻí ni kiate kitautolu ʻi hotau kuongá, mahalo ko e fehuʻi mai ʻa e ʻEikí fekauʻaki mo ʻetau femoʻuekiná pea mo e ngaahi ivi tākiekina lelei mo kovi ʻoku feʻauʻauhi ke maʻu ʻetau tokangá mo hotau taimí. Mahalo ko ʻEne fehuʻi mai kiate kitautolu takitaha pe ʻoku tau ʻofa kiate Ia ʻo lahi ange ʻi he ngaahi meʻa ʻo e māmaní. ʻE malava pē ko ha fehuʻi ʻeni fekauʻaki mo e meʻa ʻoku tau fakamahuʻingaʻi moʻoni ʻi he moʻuí, ko hai ʻoku tau muimui aí, mo e anga ʻetau vakai ki hotau vā fetuʻutaki mo e kau mēmipa ʻo e fāmilí mo e kaungāʻapí. Pe mahalo ʻokú Ne fehuʻia e meʻa ʻoku tau fiefia moʻoni mo nēkeneka aí.

ʻOku ʻomi nai ʻe he ngaahi meʻa ʻo e māmaní ʻa e fiefia, nēkeneka, mo e nonga naʻe foaki ʻe he Fakamoʻuí ki Heʻene kau akōngá mo ia ʻokú Ne foaki mai kiate kitautolú? Ko Ia pē te Ne lava ʻo ʻomi kiate kitautolu ʻa e fiefia, nēkeneka, mo e nonga moʻoní ʻo fakafou ʻi heʻetau ʻofa kiate Ia mo muimui ʻi Heʻene ngaahi akonakí.

Te u tali fēfē nai ʻa e fehuʻi “ʻOku lahi hake hoʻo ʻofa kiate aú ʻiate kinautolú ni?”

ʻI heʻetau ʻilo ha ʻuhinga mahuʻinga ange ki he fehuʻí ni, ʻe lava ke lelei ange ai ʻetau hoko ko ha kau mēmipa ʻo e fāmilí, kaungāʻapi, kakai, kāingalotu ʻo e Siasí, mo e ngaahi foha mo e ngaahi ʻofefine ʻo e ʻOtuá.

Kuo lahi ha ngaahi meʻafakaʻeiki kuó u ʻalu ki ai, ʻi hoku taʻu motuʻá. ʻOku ou tui kuo fakatokangaʻi ʻe he tokolahi ʻo kimoutolu ʻa e meʻa kuó u fakatokangaʻí. ʻI hono fakamanatua e moʻui ʻo ha mēmipa ʻi he fāmilí pe ha kaungāmeʻa kuo pekia, ʻoku tātaaitaha ke lea e tokotaha leá fekauʻaki mo e lahi ʻo e ʻapi ʻo e tokotahá, lahi ʻo e meʻalelé, pe ko e palanisi ʻi he ʻakauni pangikeé. ʻOku ʻikai ke nau faʻa lea kau ki he ngaahi tohi ʻi he mītia fakasōsialé. ʻI he ngaahi meʻafakaʻeiki lahi kuó u kau atu ki aí, ʻoku nau nofotaha ʻi he vā fetuʻutakí, ngāue tokoni ki he niʻihi kehé, ngaahi lēsoni mahuʻinga ʻo e moʻuí mo e ngaahi aʻusiá, pea mo e ʻofa honau ʻofaʻangá kia Sīsū Kalaisí.

ʻOua naʻa mou maʻuhala ʻeku ʻuhingá. ʻOku ʻikai ke u pehē ʻoku hala hono maʻu ha ʻapi pe kā fakaʻofoʻofa pe kovi hono fakaʻaongaʻi e mītia fakasōsialé. Ko ʻeku ʻuhingá, ʻi he ikuʻangá, ʻoku ʻikai loko mahuʻinga e ngaahi meʻa ia ko iá ʻi hono fakafehoanaki mo e ʻofa ki he Fakamoʻuí.

ʻI heʻetau ʻofa mo muimui ʻiate Iá, ʻoku tau tui ai kiate Ia. ʻOku tau fakatomala. ʻOku tau muimui ki Heʻene sīpingá pea papitaiso mo maʻu e Laumālie Māʻoniʻoní. ʻOku tau kātaki ki he ngataʻangá pea nofo maʻu ʻi he hala ʻo e fuakavá. ʻOku tau fakamolemoleʻi e kau mēmipa ʻo e fāmilí mo e ngaahi kaungāʻapí ʻi hono siʻaki ʻetau loto-tāngiá. ʻOku tau fāifeinga fakamātoato ke tauhi e ngaahi fekau ʻa e ʻOtuá. ʻOku tau fāifeinga ke talangofua. ʻOku tau fakahoko mo tauhi ʻa e ngaahi fuakavá. ʻOku tau fakaʻapaʻapa ki heʻetau tamaí mo e faʻeé. ʻOku tau siʻaki e ngaahi ivi tākiekina fakaemāmani ʻoku ʻikai leleí. ʻOku tau teuteuʻi kitautolu ki Heʻene Hāʻele ʻAnga Ua Maí.

ʻOku tau lau ʻi he “Ko e Kalaisi Moʻuí: Ko e Fakamoʻoni ʻa e Kau ʻAposetoló”: “ʻE ʻi ai ʻa e ʻaho ʻe toe hāʻele mai ai [ʻa Sīsū] ki he māmaní. … Te Ne pule ia ko e Tuʻi ʻo e Ngaahi Tuʻi mo e ʻEiki ʻo e Ngaahi ʻEiki, pea ʻe peluki ʻa e tui kotoa pē, mo vete ʻa e ʻelelo kotoa ʻi heʻenau hū kiate Iá. Te tau takitaha tuʻu kotoa pē ke Ne fakamāuʻi ʻo fakatatau mo ʻetau ngaahi ngāué pea mo e ngaahi holi ʻa hotau lotó.”5

ʻI heʻeku hoko ko e taha ʻo e kau ʻAposetolo ne fakamoʻoni ʻi he “Ko e Kalaisi Moʻuí,” te u lava ʻo pehē ko hono ʻiloʻi ko ia ko Sīsū “ʻa e maama, mo e moʻui, pea mo e ʻamanaki leleiʻanga ʻo e māmaní”6 ʻoku ʻomi ai kiate au ha loto-holi lahi ange ke ʻofa lahi ange kiate Ia ʻi he ʻaho kotoa pē.

ʻOku ou fakamoʻoni ʻoku moʻui ʻa e Tamai Hēvaní mo Sīsū Kalaisi. ʻOku ou fakamoʻoni ʻokú Na ʻofa ʻiate kitautolu. ʻOku akoʻi ʻe he folofolá “Naʻe ʻofa pehē ʻa e ʻOtuá ki māmani, naʻá ne foaki hono ʻAlo pē taha naʻe fakatupú, koeʻuhí ko ia kotoa pē ʻe tui kiate iá ke ʻoua naʻa ʻauha, kae maʻu ʻa e moʻui taʻengatá.”7 ʻOku akoʻi foki ʻe he folofolá naʻe “ʻofa pehē [ʻa Sīsū] ki māmani naʻá ne foaki ai ʻene moʻui ʻaʻaná, koeʻuhi ko kinautolu kotoa pē ʻe tuí te nau lava ʻo hoko ko e ngaahi foha [mo e ngaahi ʻofefine] ʻo e ʻOtuá.”8

Naʻe ʻofa pehē ʻa e Tamai Hēvaní ʻiate kitautolu naʻá Ne teuteu ai ʻEne palani ʻo e fakamoʻuí mo ha Fakamoʻui ke fakatefito ai. Pea naʻe ʻofa pehē ʻa Sīsū ʻiate kitautolu, ʻi he Fakataha Alēlea lahi ko ia ʻi he Langí, ʻi he fehuʻi ʻe he Tamai Hēvaní, “Ko hai te u fekauʻí?” Naʻe tali ange ʻe Sīsū, ʻa ia naʻe hoko ko e ʻuluaki fānau ʻi he fānau fakalaumālie kotoa ʻa e Tamaí, “Ko au ʻeni, fekauʻi au.”9 Naʻá Ne pehē ange ki he Tamaí, “ʻE Tamai, ke fai pē ʻa ho finangaló, pea ke ʻoʻou ʻa e lāngilangí ʻo taʻengata.”10 Naʻe loto-fiemālie ʻa Sīsū ke hoko ko hotau Fakamoʻui mo e Huhuʻi kae lava ke tau hoko ʻo hangē ko Kinauá pea toe foki ki Hona ʻaó.

ʻOku akoʻi foki ʻe he ongo potufolofolá ni ko e foki ko ia ki Hona ʻaó ʻoku fie maʻu ke tau tui. ʻOku fie maʻu ke tau tui kia Sīsū pea mo e palani ʻa e ʻOtuá ki he fiefiá. Ko e tuí ke ʻofa pea muimui ʻi hotau Fakamoʻuí mo tauhi e ngaahi fekaú, ʻo aʻu pē ki he lotolotonga ʻo e ngaahi faingataʻá mo e fakakikihí.

ʻOku moveuveu ʻa e māmaní ʻi he ʻahó ni. ʻOku ʻi ai ʻa e loto-mamahí, fetaʻemahinoʻakí, faingataʻaʻiá, mo e ngaahi fakahohaʻá.

Naʻe pehē ʻe Palesiteni Tāleni H. ʻOakesi ʻi heʻene lea ʻi he 2017: “Ko e ngaahi taimi faingataʻa ʻeni, ʻoku fonu ʻi he ngaahi hohaʻa lalahi: ngaahi tau mo e ngaahi ongoongo ʻo e ngaahi tau, ngaahi mahaki fakaʻauha ʻo e ngaahi mahaki pipihi, laʻalaʻaá, tāfeá, mo e fakaʻau ke māfana ange ʻa e foʻi kolopé.”11

He ʻikai lava ʻo mole ʻetau ʻofa mo e ʻamanaki lelei ʻia Sīsuú, neongo ʻoku tau fehangahangai mo ha ngaahi faingataʻa ʻoku ngali lahi. He ʻikai liʻekina kitautolu ʻe he Tamai Hēvaní mo Sīsū Kalaisi. ʻOkú Na ʻofa ʻiate kitautolu.

ʻI ʻOkatopa ʻo e taʻu kuo ʻosí, naʻe akoʻi mai ʻe Palesiteni Lāsolo M. Nalesoni ʻa e mahuʻinga ʻo hono fakamuʻomuʻa e Tamai Hēvaní mo Sīsū Kalaisi ʻi heʻetau moʻuí. Naʻe akoʻi mai ʻe Palesiteni Nalesoni ko e ʻuhinga ʻe taha ʻo e foʻi lea ʻIsilelí ke “tuku ke lāngilangiʻia ʻa e ʻOtuá.”12

Naʻá ne fakahoko mai kiate kitautolu ʻa e ngaahi fehuʻí ni: “ʻOkú ke loto-fiemālie ke tuku ke lāngilangiʻia ʻa e ʻOtuá ʻi hoʻo moʻuí? ʻOkú ke loto-fiemālie ke tuku ke hoko ʻa e ʻOtuá ko e ivi tākiekina mahuʻinga taha ʻi hoʻo moʻuí? Te ke tuku nai ʻEne folofolá, ʻEne ngaahi fekaú, mo ʻEne ngaahi fuakavá ke ne tākiekina e meʻa ʻokú ke fai ʻi he ʻaho kotoa pē? Te ke tuku nai Hono leʻó ke muʻomuʻa taha ʻi ha toe meʻa? ʻOkú ke loto-fiemālie nai ke fakamuʻomuʻa ha meʻa pē ʻokú Ne finangalo ke ke fai, ʻi ha toe meʻa kehe ʻokú ke fakaʻamua? ʻOkú ke loto-fiemālie nai ke fakamoʻulaloaʻi ho lotó ki Hono finangaló?”13

Kuo pau ke tau manatuʻi maʻu pē ʻoku fakatefito ʻetau fiefia moʻoní ʻi hotau vā fetuʻutaki mo e ʻOtuá, mo Sīsū Kalaisi, pea mo e niʻihi kehé.

Ko e founga ʻe taha ke fakahaaʻi ai ʻetau ʻofá ko e kau fakataha mo e fāmilí, kaungāmeʻá, mo e ngaahi kaungāʻapí ʻi hono fakahoko e ngaahi meʻa iiki ke fetokoniʻaki lelei ange aí. Fakahoko e ngaahi meʻa ʻoku hoko ai e māmaní ko ha feituʻu lelei angé.

Ko e hā ha ngaahi meʻa te ke lava ʻo fakahoko ʻi hoʻo moʻuí ke fakahaaʻi ai ʻokú ke tomuʻa ʻofa ki he ʻEikí?

ʻI heʻetau nofotaha ʻi he ʻofa ki hotau kaungāʻapí ʻo hangē ko ʻEne ʻofa kiate kinautolú, ʻoku kamata ke tau ʻofa moʻoni ai kiate kinautolu ʻoku tau feohí.14

Te u toe fehuʻi atu, te ke tali fēfē ʻa e fehuʻi ʻa e Fakamoʻuí “ʻOku lahi hake hoʻo ʻofa kiate aú ʻiate kinautolú ni?”

ʻI homou fakakaukau ki he fehuʻí ni ʻo hangē ko ia kuó u fakahokó, ʻoku ou lotua te mou tali ʻo hangē ko ia ne fai ʻe Pita ʻi he kuonga muʻá, “ʻIo, ʻEiki; ʻokú ke ʻilo ʻoku ou ʻofa kiate koe”15 pea fakahaaʻi leva ia ʻaki homou ʻofa mo tauhi ki he ʻOtuá pea mo kinautolu kotoa ʻoku mou feohí.

ʻOku ou fakamoʻoni ʻoku tau monūʻia ke maʻu e ongoongolelei ʻo Sīsū Kalaisí ke tataki kitautolu ʻi heʻetau tōʻonga moʻuí mo e fakafeangai ki he niʻihi kehé. ʻOku tau ʻilo ʻiate Ia, ʻoku mahuʻinga fau kiate Ia ʻa e ʻofefine mo e foha kotoa pē ʻo e ʻOtuá.

ʻOku ou fakamoʻoni ko Sīsū Kalaisi ʻa hotau Fakamoʻui ʻofeiná. Ko Ia ʻa e ʻAlo pē Taha ʻo e ʻOtuá naʻe Fakatupú. Pea ʻoku ou fakahoko ʻa e fakamoʻoni ko ʻení ʻi he loto fakatōkilalo moʻoni ʻi he huafa ʻo Sīsū Kalaisí, ʻēmeni.