2023
Fakamuʻomuʻa ʻa e ʻUluaki Fekaú
Fēpueli 2023


Fakakomipiuta Pē

Fakamuʻomuʻa ʻa e ʻUluaki Fekaú

ʻOku fekauʻi kitautolu ʻe he ʻOtuá ke tau ʻofa kiate Ia koeʻuhí ko e meʻa ʻokú Ne ʻafioʻi te ne fai maʻatautolú.

ʻĪmisi
ko e ʻofa ʻa e ʻOtuá ʻi heʻene aʻu ki he loto ʻo e kakai he funga ʻo e māmaní

ʻOku takitaha fakamatalaʻi ʻe he ngaahi Kosipeli tatau ʻe tolú—Mātiu, Maʻake, mo Luke—ha fehuʻi naʻe fai kia Sīsū fekauʻaki mo e fekau lahi taha ʻi he fonó. ʻI he tohi ʻa Mātiú, ko e tokotaha fehuʻí ko ha loea naʻe ʻikai maʻa ʻene taumuʻá, ʻi heʻene ʻahiʻahiʻi ʻa e ʻEikí (vakai, Mātiu 22:35–36). ʻI he tohi ʻa Maʻaké, ko ha tangata tohi ia ʻokú ne fai e fehuʻí, ka ko e tokotaha ʻoku hangē ʻokú ne fie ʻilo fakamātoató (vakai, Maʻake 12:28–34). ʻI he tohi ʻa Luké, ʻoku tau foki ai ki he “naʻe tuʻu hake ʻa e akonaki ʻi he fonó, ʻo ʻahiʻahiʻi kiate ia” (Luke 10:25).

Neongo hoku puipuituʻa fakapalōfesinale ʻi he laó, ka ʻoku faingataʻa ke u taukapoʻi e loeá ʻi he fakamatala ko ʻení. Ka te u fakamālō ange pē ʻi heʻene fehuʻí, neongo pe ko e hā ʻene taumuʻá, he ʻoku fuʻu lelei mo loloto e tali ʻa e Fakamoʻuí. Kuo pau ke u fakamālō foki kiate ia ʻi heʻene fehuʻi hokó—“Ko hai hoku kaungāʻapí?” (Luke 10:29)—naʻe fakaiku ia ki he tala-fakatātā ueʻi loto ʻa e Fakamoʻuí ki he Samēlia leleí (vakai, Luke 10:30–37). Naʻe maʻu ʻe he loeá ʻo lahi ange ʻi he meʻa naʻá ne fiemaʻú, ka naʻa tau maʻu ha meʻa mahuʻinga lahi fau.

ʻOku mou maheni kotoa mo e fakamatalaʻi ʻe Mātiu e tali ʻa Sīsuú;

“ʻEiki, ko e fekau fē ʻi he fonó ʻoku lahí?

“Pea tala ʻe Sīsū kiate ia, Ke ke ʻofa ki [he ʻEikí] ko ho ʻOtua ʻaki ho laumālié kotoa, mo hoʻo moʻuí kotoa, mo ho lotó kotoa.

“Ko e ʻuluaki pea ko e lahi ia ʻo e fekaú.

“Pea ko hono ua ʻoku tatau mo iá, Ke ke ʻofa ki ho kaungāʻapí ʻo hangē pe ko koé.

“Ko e fekaú ni ʻe ua ʻoku tautau ai ʻa e fonó kotoa mo e kau palōfitá” (Mātiu 22:36–40).

Ke ʻofa ki he ʻOtuá ʻaki e lotó, laumālié, mo e ʻatamaí kotoa, ʻoku tānaki atu ʻe Maʻake mo Luke “mo ho mālohí kotoa” (Maʻake 12:30; Luke 10:27).

ʻOku ou kole atu ke mou fakakaukau ki he fakaʻeiʻeiki ʻo e ongo fekau lalahi ʻoku “tautau ai ʻa e fonó kotoa mo e kau palōfitá” pea mo e ʻuhinga ʻoku muʻomuʻa ai ʻa e ʻuluaki fekaú. Ko e hā e mahuʻinga ʻo e hokohoko ko iá kiate kitautolú?

Ko e fekau hono uá ko ha fakahinohino lelei ia ki he feohi ʻa e faʻahinga ʻo e tangatá. Fakakaukau pe naʻe mei fēfē ʻa e māmaní kapau naʻe tali mo muimui ʻa e māmaní ki he fekau hono uá. Fakakaukau ki he meʻa naʻe ʻikai mei hokó. ʻI he ngaahi meʻa lahi, ʻe kau ai ha ʻikai ha hia fakamamahi, ʻikai ha ngaohikovia, ʻikai ha kākā, ʻikai ha fakatanga pe fakamamahi, ʻikai ha lau, pea ʻikai moʻoni ha tau. Ko e fekau hono uá ko e Lao Koulá ia: “Ko ia ko e meʻa kotoa pē ʻoku mou loto ke fai ʻe he kakaí kiate kimoutolú, ke mou fai ia kiate kinautolu: he ko e fonó ia mo e kau palōfitá” (Mātiu 7:12; vakai foki, Luke 6:31; 3 Nīfai 14:12). ʻI heʻetau hoko ko e kau ākongá, ʻoku totonu ke tau fakapapauʻi ʻi heʻetau moʻui ʻaki ʻa e fekau hono ua ko ʻení, ʻaki ʻetau ala atu ʻi he ʻofa mo e manavaʻofa kiate kinautolu ʻoku fakaʻuhingaʻi ʻe he ʻEikí ko hotau kaungāʻapí—ʻa ia, ko e tokotaha kotoa.

Ke poupouʻi ʻa e “fonó mo e kau palōfitá”—ko e sino ko ia ʻo e moʻoni mo e ngaahi fekau naʻe fokotuʻu ʻe he ʻOtuá mo akoʻi ʻe he kau palōfitá—ʻoku fiemaʻu fakatouʻosi ʻa e fekau ʻuluakí mo e uá; ke ngāue fakataha. Ka ko e hā ʻoku fakamuʻomuʻa taha ai ʻa e ʻuluaki fekaú? ʻOku haʻu ki heʻeku fakakaukaú ha ʻuhinga ʻe tolu.

ʻUluakí, ko e tefitoʻi natula ʻo e ʻuluaki fekau ko ʻení. ʻOku fakaʻofoʻofa mo mahuʻinga tatau pē mo e fekau hono uá, ka ʻoku ʻikai ke ne ʻomi ʻa e fakavaʻe ʻoku fiemaʻu ki heʻetau moʻuí, pe fakataumuʻa ia ki ai. ʻOku ʻai ʻe he talangofua ki he fekau hono uá ke tau hoko ko ha kakai lelei, ka ko e hā hono ʻuhingá? Ko e hā e ʻuhinga ʻo ʻetau moʻuí? Ki ha taumuʻa, fakahinohino, mo ha ʻuhinga, kuo pau ke tau vakai ki he fekau ʻuluaki mo lahí.

ʻOku ʻikai holoki ʻe he fakamuʻomuʻa ia ʻo e ʻuluaki fekaú pe fakangatangata ʻetau malava ke tauhi ʻa e fekau hono uá. Ka, ʻokú ne fakaivia mo fakamālohia ia. ʻOku ʻuhinga ia ʻoku tau fakatupulaki ʻetau ʻofá ʻaki hono fakamaʻu ia ki he taumuʻa mo e mālohi fakalangí. ʻOku ʻuhinga ia ʻoku tau maʻu ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní ke ne ueʻi kitautolu ʻi he ngaahi founga ke tokoni aí, ʻa ia naʻe ʻikai ke tau mei ʻiloʻi ʻiate kitautolu pē. ʻOku hikiʻi hake ʻe heʻetau ʻofa ki he ʻOtuá ʻa ʻetau malava ke ʻofa kakato mo haohaoa ange ki he niʻihi kehé koeʻuhí he ʻoku tau kaungā-ngāue mo e ʻOtuá ʻi hono tokangaʻi ʻEne fānaú.

Uá, ka tukunoaʻi ʻa e ʻuluaki fekaú, pe fulihi ʻa e fakahokohoko ʻo e fekau ʻuluakí mo e uá, ʻe tuʻu mole ai ʻa e palanisi ʻi he moʻuí pea afe fakatuʻutāmaki mei he hala ʻo e fiefiá mo e moʻoní. ʻOku ʻomai ʻe he ʻofa ki he ʻOtuá mo e fakavaivai kiate Iá ha maluʻi mei haʻatau fakahehema ki ha ngaahi tōʻonga halá ʻaki hono teke kinautolu ki he taupotu tahá. Hangē ko ʻení, ko e loto-ʻofa ko ia ki he faingataʻaʻia hotau kaungāʻapí, neongo kapau ʻoku tupu ʻa e mamahí ʻi haʻane maumau fono pē ʻaʻana, ʻoku fakaʻeiʻeiki mo lelei. Ka ʻe lava foki ʻe he uʻa ʻoku ʻikai mapuleʻí ʻo taki kitautolu, hangē ko e foha ʻo ʻAlamā ko Kolianitoní, ke fehuʻia ʻe fakamaau totonu ʻa e ʻOtuá mo maʻuhala ʻEne ʻaloʻofá (vakai, ʻAlamā 42:1).

Hangē ko ʻení, ʻoku ʻi ai ha niʻihi hangē ko ʻení, ʻoku nau tui ʻoku ʻuhinga ʻa e ʻofa ki he niʻihi kehé kuo pau ke tau mioʻi pe tukunoaʻi e ngaahi fono ʻa e ʻOtuá ʻi ha founga pe ngaahi founga te ne taukapoʻi pe fakaoleoleʻi ʻa e angahalá. Naʻe fakamatalaʻi ʻe Sefilī R. Hōlani ʻa e maʻuhalá ni ʻi heʻene akoʻi:

“Ko ia, kapau leva ko e ʻofá ko ha foʻi lea ke tokanga ki ai, hangē ko ia kuo paú, pea ta ko e folofola ʻa ia ʻoku hoʻata ai ʻa e ʻofá, kuo pau ke tau siʻaki ʻa e maumau fonó mo ha toe kiʻi fakaʻilonga pē ʻo hano taukaveʻí. … Naʻe mahino ʻaupito kia Sīsū ʻa e meʻa ʻoku hangē ʻoku ngalo ʻi ha tokolahi ʻi hotau anga fakaonopōní: ʻoku ʻi ai ha faikehekehe mahuʻinga ʻi he fekau ke fakamolemoleʻi ʻa e angahalá (ʻa ia ʻokú Ne maʻu ha ivi taʻe-fakangatangata ke faí) mo e fakatokanga ke ʻoua ʻe fakangofuá (ʻa ia ne teʻeki ke ne fakahoko tuʻo taha).”1

Hangē ko hono fakamatalaʻi ʻe ʻAlamā kia Kolianitoní, ʻoku tau fakatou fiemaʻu ʻa e fakamaau totonú mo e ʻaloʻofá, pea ʻoku toki tuʻunga pē ʻi he ʻofa ʻa e ʻOtuá ʻi he meʻaʻofa ʻo Hono ʻAló mo e meʻaʻofa ʻo e fakatomala ʻa Hono ʻAló, haʻatau lava ke fakatou maʻu ia (vakai, ʻAlamā 42:13–15, 22–24).

Tolú, kuo pau ke muʻomuʻa ʻa e ʻuluaki fekaú koeʻuhí he koe feinga ki he ʻofa ʻoku ʻikai fakatupu ʻi he ʻofa ki he ngaahi moʻoni ʻa e ʻOtuá ʻe ala uesia ai ʻa e tokotaha pe kakai ʻoku tau feinga ke tokoniʻí. Naʻe akoʻi ʻe Palesiteni Lāsolo M. Nalesoni:

“Koeʻuhí ʻoku ʻofa taʻe-fakangatangata mo haohaoa ʻa e Tamaí mo e ʻAló ʻiate kitautolu pea koeʻuhí ʻokú Na ʻafioʻi ʻoku ʻikai ke tau lava ʻo ʻiloʻi e meʻa kotoa ʻokú Na ʻafioʻí, kuó Na foaki mai ai ha ngaahi fono te ne tataki mo maluʻi kitautolu.

“ʻOku ʻi ai ha fekauʻaki mālohi ʻi he ʻofa ʻa e ʻOtuá mo ʻEne ngaahi fonó.”2

Sai, ko e ngaahi ʻuhinga ia ʻe tolu ʻoku muʻomuʻa ai ʻa e ʻuluaki fekaú, kae mahalo ʻoku totonu ke tau tohiʻi mo ha toe taha ʻoku feʻunga moʻoni pē ʻia ʻiate ia pē: ʻoku muʻomuʻa ʻa e ʻuluaki fekaú koeʻuhí he ʻoku fakamuʻomuʻa ia ʻe he ʻOtuá.

ʻOku ʻomai ʻe he fekau ʻuluaki mo lahí ʻa e sīpinga moʻoni ki he moʻuí. Naʻe pehē ʻe Palesiteni ʻEselā Tafu Penisoni:

“ʻI he taimi ʻoku tau fakamuʻomuʻa ai ʻa e ʻOtuá, ʻe foki ʻa e ngaahi meʻa kehe kotoa ki honau tuʻunga totonú pe mahuʻi mei heʻetau moʻuí. ʻE puleʻi ʻe heʻetau ʻofa ki he ʻEikí ʻa e ʻekeʻi ʻo ʻetau loto-ʻofá, ʻa e ngaahi fiemaʻu hotau taimí, ngaahi meʻa ʻoku tau tulifua ki aí, ko e ngaahi meʻa ʻoku tau mahuʻingaʻia pea fekumi ki aí, pea mo e fakahokohoko ʻo e ngaahi meʻa ʻoku tau fakamuʻomuʻá.”3

Ko e ʻOfa ʻa e ʻOtuá Kiate Kitautolú: Ko Hono ʻOmai Kiate Kitautolu “Ha Faingamālie ke Fakalakalaka ʻo Hangē ko Iá”

Ko e ʻOtua, ʻokú Ne fekauʻi ke tau ʻofa kiate Iá, naʻá Ne tomuʻa ʻofa ʻiate kitautolú (vakai, 1 Sione 4:19). Kiʻi fakakaukau taimi nounou angé ki he mahuʻinga kiate koe ʻo e ʻofa mai ʻa e ʻOtuá kiate kitaua ʻi he taimi ko ʻeni ʻo ʻeta moʻuí mo e meʻa ʻoku fakataumuʻa ki aí. Naʻa mo e kimuʻa ʻi heʻetau moʻui fakalaumālié, naʻa tau moʻui ko ha poto naʻe ʻikai fakatupu pe kau ʻatamai poto. Naʻe hāʻele hifo ʻa e ʻOtuá ki he lotolotonga ʻo e kau ʻatamai potó mo faʻu ha palani ke tau lava ai ʻo fakalakalaka. ʻI he ngaahi lea ʻa e Palōfita ko Siosefa Sāmitá:

“Naʻa mo e ʻOtuá, ʻi Heʻene ʻafioʻi ʻa ʻEne ʻi he lotolotonga ʻo e ngaahi laumālié [pe kau ʻatamai potó] mo e nāunaú, pea koeʻuhí ko ʻEne ʻatamaiʻia angé, naʻá Ne ʻafioʻi ʻoku taau ke fokotuʻu ha ngaahi fono ʻe faingamālie ai hono toé ke nau fakalakalaka ʻo hangē ko Iá.”4

Hangē ko ia ʻoku mou meaʻí, naʻe fālute ʻe Heʻene palaní ʻetau hoko ko ʻEne fānau fakalaumālié, ʻa ia ko ha sitepu nāunauʻia ia ki muʻa, ko hotau “ʻuluaki tuʻungá” (‘Ēpalahame 3:26). Peá Ne toki fokotuʻu leva ʻa e hala ke lava ai ʻo tānaki mai ʻa e sino fakamatelié ki he sino fakalaumālié—ko ha “tuʻunga hono ua” (ʻĒpalahame 3:26)—ʻoku mahuʻinga ki hono maʻu kakato ʻo e moʻui mo e nāunau ʻoku fiefia Tonu ai ʻa e ʻOtuá. Naʻe fiemaʻu ai ke fakatupu ha māmani ko ha feituʻu ʻo e “tuʻunga ʻahiʻahiʻangá” (ʻAlamā 12:24), ko ha mate fakalaumālie mo fakaesino, pea mo ha Fakamoʻui ke ne huhuʻi mo toe fokotuʻu kitautolu. ʻI he ngaahi meʻá ni kotoa, naʻe foaki mai ʻe he ʻOtuá kiate kitautolu ʻa e tauʻatāina ke filí pea kuó Ne ʻosi teuteu ha ngaahi ola mo ha ngaahi tāpuaki maʻongoʻonga ange pe siʻisiʻi ange pea mo ha ngaahi tāpuaki ʻo fakatatau mo e meʻa te tau ala filí.

Ko ia ai, ne kamata mei hotau ʻuluaki tuʻunga ko e kau ʻatamai potó, ʻa e fakatefito ʻe heʻetau Tamai Hēvaní Ia mo ʻEne ngāué ʻiate kitautolu—ʻi heʻetau moʻui taʻe-faʻa-maté mo e moʻui taʻengatá. ʻOkú Ne lau ia ko ʻEne ngāue mo Hono nāunau ke fai ia (vakai,Mōsese 1:39). ʻOku ʻikai ke u tui naʻe fiemaʻu ke Ne fai ha taha ʻo e ngaahi meʻa ko iá, ko ia ko e hā leva e ʻuhinga kuó Ne fai ai ʻeni maʻatautolú? Ko e hā ʻEne taumuʻá? ʻE lava nai ko ha faʻahinga meʻa pē ka ko e ʻofá? Ko e fakamoʻoni mahino ki he meʻá ni ʻa e meʻaʻofa ʻo Hono ʻAló:

“He naʻe ʻofa pehē ʻa e ʻOtuá ki māmani, naʻá ne foaki hono ʻAlo pē taha naʻe fakatupú, koeʻuhí ko ia kotoa pē ʻe tui kiate iá ke ʻoua naʻa ʻauha, kae maʻu ʻa e moʻui taʻengatá” (Sione 3:16).

ʻOku fuʻu lahi nai ke kole ke fetongi ʻaki pē hano fakatefito ʻetau moʻuí ʻi he ʻOtuá mo ʻofa ʻiate Ia ʻo hangē ko ia kuó Ne ʻosi ʻofa ʻiate kitautolú, ʻaki hotau lotó, laumālié, ʻatamaí, mo e mālohí kotoá? ʻE lava fēfē ke tau fakafisingaʻi ʻEne ʻofa kiate kitautolú mo taʻofi ʻetau ʻofa kiate Iá, mo ʻiloʻi ko ʻetau ʻofa ki he ʻOtuá ki he kī ia ki heʻetau fiefiá?

Ko ʻEtau ʻOfa ki he ʻOtuá: Ko e Sīpinga ʻa e Fakamoʻuí

Kapau ʻoku tau ʻofa ki he ʻOtuá ʻaki e kakato hotau lotó, laumālié, ʻatamaí, mo e mālohí, ʻe tukutaha ʻetau tokanga ʻi he moʻuí ke fakahoko ʻEne ngaahi fakaʻamú. Ko e moʻoni, kuo teʻeki ai ha taha kuó ne fakahoko kakato mo haohaoa ange ia ʻi hotau faʻifaʻitakiʻanga ko Sīsū Kalaisí, ʻa ia naʻá Ne pehē, “ʻOku ʻikai siʻaki au ke toko taha pē ʻe he Tamaí; he ʻoku ou fai maʻu ai pē ʻa e ngaahi meʻa ʻoku lelei ai iá.” (Sione 8:29). ʻOku pea naʻe muʻomuʻa taha kiate Ia ʻa hono fakalāngilangiʻi ʻa e Tamaí.

Ko e meʻa mahuʻinga taha ko iá, mo e māteakiʻi māʻolunga taha ko iá, naʻe lava ai ʻa Sīsū ʻo fakahoko ʻEne Fakaleleí ʻo aʻu ki heʻene ʻosí, ke inu ʻa e ipu vai mahi taha ʻi he ngaahi ipú kotoa, ʻo aʻu ki he tulutā fakaʻosí. ʻI he feilaulau maʻongoʻonga tahá ni (pea mahulu moʻoni hake ʻi he ivi ʻo e tangatá), naʻe fakatupu ʻe he mafatukituki ʻo e faingataʻaʻia ʻa e Fakamoʻuí, ke Ne folofola, “naʻe langaki ai ʻa ʻeku tetetete ʻaʻaku, ʻa ia ko e ʻOtuá, ko e tokotaha ʻoku mālohi tahá, koeʻuhí ko e mamahí, pea mo e tafe ʻa e totó ʻi he ava kotoa ʻo hoku kilí, mo e mamahiʻia ʻi he sinó mo e laumālié fakatouʻosi—peá u loto ke ʻoua naʻá ku inu ʻi he ipu mahí, peá u holomui ai” (Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 19:18). Ka neongo ia, naʻe mahulu hake ʻEne ʻofa mo e holi ke fakalāngilangiʻi ʻa e Tamaí ʻi he mamahi taʻe-hano-tataú. ʻI he folofola tonu ʻa e ʻEikí, “Ka neongo iá, kae tuku ʻa e lāngilangí ki he Tamaí, pea naʻá ku inu ai ʻo fakaʻosi ʻa ʻeku ngaahi teuteu ki he fānau ʻa e tangatá” (Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 19:19; ko e tānaki atu e fakamamafaʻí).

ʻI hono tautau ʻa Kalaisi ʻi he kolosí, naʻe taʻepau hotau ikuʻangá, ʻetau moʻui taʻe-faʻa-maté, mo ʻetau moʻui taʻengatá, ka ko e meʻa naʻá ne ʻai ke ola lelei kiate kitautolu pe ʻe ʻi ai hano ʻaonga ʻo ʻetau moʻuí, ko e ʻofa ʻa Sīsū Kalaisi ki he Tamaí ʻaki e kotoa Hono lotó, laumālié, ʻatamaí, mo e mālohí.

ʻOku tau maʻu leva ʻia Kalaisi ʻa ʻetau sīpingá: māteakiʻi ʻa e ʻOtuá ʻo laka ange ʻi he toe meʻa pea laka ange ʻi ha toe taha; ʻo ʻiloʻi ʻetau haʻisia kiate Iá, ʻi he taimi kotoa pea ʻi he meʻa kotoa; pea mo ha fakaʻānaua vivili ke ʻilo pea mo fakahoko Hono finangaló. Ko hotau fakahinohino ʻeni ʻi hono fai ʻo e ngaahi filí. ʻI he taimi ʻoku tau ʻuluaki ʻofa ai ki he ʻOtuá, ʻoku tau vakai ki māmani mo ʻetau moʻuí ʻaki Hono fofongá kae ʻikai vakai ʻaki e mata ʻo ha taha kehe (naʻa mo ha tokotaha manakoa ʻi he mītia fakasōsialé).

Ko ia, ʻoku fakafōtunga fēfē leva hono fakamuʻomuʻa ʻo e ʻuluaki fekaú? He ʻikai ke u lava ʻo lisi e meʻa kotoa ʻoku kaunga ki he ʻofa ki he ʻOtuá ʻo mahulu hake ʻi he toe meʻa kehé, ka ʻoku ou loto ke fakamatalaʻi ha ngaahi sīpinga ʻe niʻihi.

Ko Hono Fakamuʻomuʻa ʻo e ʻUluaki Fekaú: “Tauhi ʻEku Ngaahi Fekaú”

ʻOku moʻoni ko e taha ʻo e ngaahi tafaʻaki muʻomuʻa taha ʻo e tauhi e ʻuluaki fekaú ko e talangofua kakato ki he ʻOtuá. Hangē ko e folofola ʻa e Fakamoʻuí, “Kapau ʻoku mou ʻofa kiate au, fai ʻeku ngaahi fekaú” (Sione 14:15; vakai foki, Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 42:29). Naʻe fai pau ʻa Sīsū ki hono tauhi kotoa e ngaahi fekau ʻa ʻEne Tamaí mo fakahaaʻi mai kiate kitautolu ʻa e ʻuhinga ʻo e talangofua ki he ʻOtuá ʻi he moʻui moʻoní.

Naʻe pehē ʻe haku kaungāmeʻa mamae fekauʻaki mo e hangē ʻoku tau fakahehema fakaemāmani lahi ke kumi ʻuhinga ʻi heʻene aʻu ki he ngaahi fekau ʻa e ʻOtuá. Naʻá ne pehē, hangē ko ʻení, mei heʻene sio mo e aʻusia pē ʻaʻaná, ko ha fehuʻi ʻoku kamata ʻaki ʻa e “ʻOku tokanga moʻoni nai ʻa e ʻEikí kapau te u … ?” ʻe tali ʻaki maʻu pē ʻa e “ʻIkai.” Ko ha founga faingamālie ia ke kumi ʻuhinga ʻi he meʻa kotoa, kapau te tau lava ʻo fakalotoʻi kitautolu ko e moʻoni he ʻikai tokanga ʻa e ʻEikí ia ki ha meʻa ʻoku fuʻu siʻisiʻi ʻo hangē ko ʻetau fakakaukaú. Ka naʻe pehē ʻe hoku kaungāmeʻá ko e fehuʻi hala ʻeni. ʻOku ʻikai ko e tokanga pe ʻikai tokanga ʻa e ʻEikí, ka, ko ʻetau fai pe ʻikai fai e meʻa ne tau palōmesi ki aí. Ko e fehuʻí “Ko e hā e fakaʻilonga te u ʻoange ki he ʻOtuá fekauʻaki mo ʻeku ʻofa kiate Iá?” pe “ʻOku ʻuhinga ki he hā ke fai pau mo fakaʻapaʻapa ki Heʻene ngaahi fekaú mo e ngaahi fuakavá?”

Ko e moʻoni ko e taha ʻo e ngaahi tafaʻaki mahuʻinga taha ʻo hono tauhi e ʻuluaki fekaú ko hono tauhi ʻa e fekau fika uá ke ʻofa ki hotau ngaahi tokouá mo e tuofāfiné/tuongaʻané. Hangē ko e lea ʻa Sioné, “Kapau ʻe pehē ʻe ha taha, ʻoku ou ʻofa ki he ʻOtuá, ka ʻoku fehiʻa ki hono tokouá, ko e loi ia: he ko ia ʻoku ʻikai ʻofa ki hono tokoua ʻa ia kuó ne mamata ki aí, ʻe fēfē ʻene ʻofa ki he ʻOtuá naʻe ʻikai te ne mamata ki aí?” (1 Sione 4:20). Pea ʻoku tau maʻu e folofola maheni ʻa e ʻEikí, “ʻI he meʻá ni ʻe ʻilo ai ʻe he kakai kotoa pē ko ʻeku kau ākonga ʻa kimoutolu, ʻo kapau te mou feʻofaʻaki kiate kimoutolu” (Sione 13:35).

Ko Hono Fakamuʻomuʻa ʻo e ʻUluaki Fekaú: “Fafanga ʻEku Fanga Sipí”

ʻOku fengāueʻaki vāofi ʻa e tukulolo kakato ki he ngaahi fekau ʻa e ʻOtuá mo e tokoni kiate Ia mo ʻEne ngāué. ʻOku fakahoko ʻe he ʻEikí ʻEne fehuʻi tuʻo tolú, ka Pita, pea mo kitautolu: “ʻOkú ke ʻofa kiate au?” (Sione 21:15–17). Pea hangē ko Pitá, kuo pau ko ʻetau talí, “ʻIo, ʻo lahi ange ʻi heʻeku ngāue maʻuʻanga moʻuí pe ha toe meʻa pe taha kehe.” Pea ʻoku tau takitaha fanongo ki he leʻo ʻo e Tauhisipí: “Fafanga ʻeku fanga lamí” (Sione 21:15); “fafanga ʻeku fanga sipí” (Sione 21:16–17).5

ʻOku ou loto-falala ʻoku hōifua ʻa ʻetau Tamai Hēvaní mo Hono ʻAlo ʻOfaʻangá ʻi hoʻomou angaʻofa fakafoʻituituí, neongo pe ko e hā ʻenau ngali fakangatangata pe ʻikai fuʻu mahuʻinga ʻi ha māmani lahi ʻo e faingataʻaʻiá. ʻOku mahuʻinga ʻa e ngāue mo e foaki kotoa pē. ʻOku ou toe loto-falala foki ʻokú Na hōifua ki he ngaahi meʻa ʻoku tau fakahoko fakatokolahi ko e Siasi ʻo Sīsū Kalaisi ʻo e Kau Māʻoniʻoni ʻi he Ngaahi ʻAho Kimui Ní pea ʻi he fengāueʻaki mo e niʻihi kehé. Ko ha sīpinga pē ʻeni ʻe taha, ko e tokoni ko ia ke feau e faingataʻa naʻe tupu mei he tau lolotonga naʻe fakataumuʻa ki ʻIukuleiní ko e anga faka-Kalaisi moʻoni. ʻOku tau feinga maʻu pē ke tokanga taha ki he fiemaʻu lolotongá ʻo ʻikai tuku ke ʻilo ʻe he nima toʻomataʻú ʻa e meʻa ʻoku fai ʻe he nima toʻohemá, ka ʻoku ou fakatauange te tau lava, ʻi heʻetau hoko ko e Siasí, ʻo ʻomi ha ngaahi fakamatala fakaʻauliliki ange ke laka ki muʻa koeʻuhí ke ke ʻilo lahi ange fekauʻaki mo e meʻa ʻokú ke fai ko ha konga ʻo e sino ʻo Kalaisí, ke fafanga ʻEne fanga sipí.

ʻOku toe ʻuhinga foki hono tauhi ʻo e ʻuluaki fekaú ke fakatupulaki e ngāue ʻa e ʻEikí he māmaní, ʻi he tokoni ke fakahoko ʻa e moʻui taʻengata ʻo e fānau ʻa ʻetau Tamaí. ʻOku ʻikai ke u lava ʻo fakakaukau ki ha sīpinga lelei ange ka ko e ngāue fakafaifekau kuo fakahoko ʻe hamou tokolahi pe ʻamanaki ke fakahokó. ʻOku fakaʻamaua ʻe kimautolu ʻi he Toko Hongofulu Mā Uá ʻa e faingamālie kotoa ʻoku mau maʻú ke feʻiloaki mo e kau faifekaú koeʻuhí ko e laumālie langaki moʻui mo fakafoʻou ʻoku mau ongoʻi ʻiate kinautolu ʻoku kau moʻoni ʻi he fafanga ʻo e fanga sipi mo e fanga lami ʻa e ʻOtuá.

ʻI hotau kuongá ni, ko e tānaki fakataha ʻo e kakai fuakava e ʻOtuá ʻi he māmaní pea ʻi he maama tataliʻanga ʻo e ngaahi laumālié, hangē ko hono fakamamafaʻi ʻe Palesiteni Lāsolo M. Nalesoní, ko ha konga mahuʻinga hono ʻuhinga kiate kitautolu ke tauhi e fekau ʻuluaki mo lahí.

Ko Hono Fakamuʻomuʻa ʻo e ʻUluaki Fekaú: Ui kiate Ia; Keinanga ʻi Heʻene Ngaahi Folofolá

Ko ha founga ʻe taha ʻoku tau fakamuʻomuʻa ai ʻa e ʻuluaki fekaú, ʻoku mahino ʻaupito. Ke ui ki he ʻOtuá ʻi he lotu mo keinanga ʻi Heʻene folofolá ke maʻu ha mahino mo ha fakahinohino. ʻOku tau fie ʻilo mo fakahoko e meʻa ʻokú Ne finangalo ki aí. ʻOku tau fie ʻilo e meʻa ʻokú Ne ʻafioʻí. ʻOku tau fie ako ʻa e meʻa kotoa te Ne akoʻi kiate kitautolu ko ʻEne kau ākongá. ʻOku tau fiemaʻu e fakahā fakafoʻituituí.

ʻOku tapou mai ʻa ʻAmuleki kiate kitautolu ke tau tangi ki he ʻOtuá ʻi he huafa ʻo Kalaisí, ke maʻu e ʻaloʻofá, ke tau tangi kiate Ia koeʻuhí ko hotau ngaahi fāmilí, pea ke tau tangi kiate ia koeʻuhí ko ʻetau ngaahi ngoué mo e tākangá. ʻOkú Ne tapou mai ke tau tangi ki he ʻOtuá telia e mālohi ʻo hotau ngaahi filí pea mo e mālohi ʻo e tēvoló. “Pea ʻo ka ʻikai te mou tangi ki he ʻEikí, tuku ke fonu homou lotó, ʻo ʻunuʻunu atu maʻu ai pē kiate ia ʻi he lotu, koeʻuhi ko hoʻomou leleí, pea mo e lelei foki ʻanautolu ʻoku ʻiate kimoutolú” (ʻAlamā 34:27).6

ʻOku naʻinaʻi mai ʻa Nīfai ke tau “keinanga ʻi he ngaahi folofola ʻa Kalaisí; he vakai, ʻe fakahā kiate kimoutolu ʻe he ngaahi folofola ʻa Kalaisí ʻa e ngaahi meʻa kotoa pē ʻoku totonu ke mou faí” (2 Nīfai 32:3). Ko ha fakakoloa fakaofo ʻi hotau kuongá, ke lava ke tau maʻu e konga lahi ʻo e folofola kuo tohi ʻa e ʻOtuá ʻi he lomi pē hotau louhiʻinimá—ʻo tau maʻu fakafoʻituitui maʻu pē—pea pehē ki he akonaki lolotonga ʻa e kau palōfitá mo e kau ʻaposetoló kuo pulusi ʻi ha ngaahi founga mo e lea fakafonua kehekehe. ʻOku ʻikai tatau ia mo ha toe taimi ʻi he hisitōlia ʻo e māmaní. Fehuʻi pē kiate koe, Ko e hā e taumuʻa ʻa e ʻOtuá ki he meʻá ni?

ʻOku ou saiʻia he lotú. ʻOku ou saiʻia ʻi he folofolá. ʻOku ou fiemaʻu ʻa e maama mo e ʻilo kotoa pē ʻoku finangalo ʻeku Tamai Hēvaní ke foaki mai kiate aú. ʻOku ou ʻilo ʻoku ʻikai ke Ne filifilimānako pea te Ne foaki kiate koe mo au ʻa e meʻa kotoa pē te tau teuteuʻi kitautolu ke maʻú. ʻOfa kānokato ki he ʻOtuá ke ke tulifua ai ke fetuʻutaki maʻu pē mo Ia ʻi he ngaahi founga kuó Ne ʻosi fokotuʻú. Pea manatuʻi e sīpinga ʻa Palesiteni Nalesoní—tauhi ha lekooti ʻo e meʻa ʻokú ke maʻu ʻo fakafou ʻi he Laumālie Māʻoniʻoní pea fai fakatatau ki ai.

Ko Hono Fakamuʻomuʻa ʻo e ʻUluaki Fekaú: Haʻisia ki he ʻOtuá

Tuku muʻa ke u lave atu ki ha founga pē ʻe taha ʻoku tau tohitongi ai ʻa e ʻuluaki fekaú ke muʻomuʻa ʻi heʻetau moʻuí. Ke moʻui haʻisia ki he ʻOtuá—ʻo haʻisia ki he fakahinohino ʻo ʻetau moʻuí pea mo e ʻaho takitaha ʻo ʻetau moʻuí. ʻOku ʻuhinga ia ke tekeʻi mo ikunaʻi e ʻahiʻahí, ke fakatomala mo faʻa fakamolemole, fakafepakiʻi e siokitá, ʻai kiate kitautolu e huafa ʻo Kalaisí, pea fakatupulaki e ʻulungaanga ʻo Kalaisí. ʻOku ʻuhinga ia ke tau tokangaʻi ʻetau ngaahi fakakaukaú mo ʻetau ngaahi leá pea pehē ki heʻetau ngaahi tōʻongá (vakai, Mōsaia 4:30 mo eʻAlamā 12:14). ʻOku ʻuhinga ia ke talangofua ki he “ngaahi fakahinohino ʻa e Laumālie Maʻoniʻoní” pea tatau mo ha “tamasiʻi siʻi, angavaivai, angamalū, loto-fakatōkilalo, faʻa kātaki, fonu ʻi he ʻofa, pea loto-fiemālie ke fakavaivai ʻi he meʻa kotoa pē ʻoku ʻafioʻi ʻe he ʻEikí ʻoku lelei ke ne faí, ʻo hangē ʻoku fakavaivai ʻe ha tamaiʻi siʻi ki heʻene tamaí” (Mosiah 3:19).

ʻOku ʻikai ko ha faʻahinga haʻisia ʻeni ia ʻoku fakakavenga mo fakamafasia. Ka, ko e ʻilo ia ʻo e Tamai ʻoku poto, mahuʻingaʻia, mo tokanga, ʻokú Ne ʻafioʻi ʻa e founga ki he lavameʻa mo e fiefia taupotu tahá. Ko ha fakalāngilangi ia kuó Ne ʻomi ha faingamālie maʻatautolu ʻoku ʻikai ke tau malava ʻo faʻu maʻatautolu pē—pea mo ha meʻa he ʻikai ke tau lava ʻo aʻusia taʻekau ai ʻEne tokoní. ʻOku ʻuhinga ia ke “mou nofo ʻi he fakafetaʻi fakaʻaho koeʻuhi ko e ngaahi ʻaloʻofa mo e ngaahi tāpuaki lahi [kuo foaki mai ʻe he ʻOtuá] kiate [kitautolú]” (ʻAlamā 34:38). Pea ʻoku tau ongoʻi ʻi he uho ʻo e haʻisia ko ʻení e mokoi fiefia ʻa e ʻOtuá kiate kitautolú. ʻOku hoko ʻo mahino kiate kitautolu ʻokú Ne fiefia ʻi ha fanga kiʻi ngāue ʻoku tau fai ke ʻofa ai kiate Ia ʻaki e kotoa hotau lotó, laumālié, ʻatamaí, mo e mālohí. Ko e hā mo ha toe fakamoʻoni mo ha nonga lahi ange ʻe lava ke ke maʻu ʻi he fakamoʻoni ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní ki ho laumālié ʻoku fiefia hoʻo Tamai Hēvaní mo ho Huhuʻí ʻiate koe mo e huʻunga hoʻo moʻuí?

Ko e meʻa mahuʻinga tahá ʻoku fekauʻi kitautolu ʻe he ʻOtuá ke ʻofa kiate Ia koeʻuhí ko e meʻa ʻokú Ne ʻafioʻi te ne fai maʻatatolú. ʻOkú Ne fekauʻi mai ke tau feʻofaʻaki ʻi he ʻuhinga tatau. ʻOku liliu kitautolu ʻe he ʻofa ʻa e ʻOtuá. ʻOku liliu ʻe he ʻofa ʻa e ʻOtuá ʻa ʻetau feʻofaʻakí. ʻOku fiemaʻu ʻa e ʻofa ko ʻení ʻi heʻetau fakaʻau ke ʻiloʻi Ia, ko e ʻOtua moʻoni pē taha, mo Sīsū Kalaisi ʻa ia kuó Ne fekaú (vakai, Sione 17:3). Ko e kī ia ki heʻetau hoko ʻo hangē ko Iá.

ʻOku ou ʻilo ko e ʻofa ʻa ʻetau Tamai Hēvaní kiate koé ʻoku moʻoni mo ʻikai hano ngataʻanga. ʻOku fakahoʻata moʻoni taha ia ʻi he ʻaloʻofa Hono ʻAlo, ko Sīsū Kalaisí. ʻOku ou tāpuakiʻi koe ke ʻōʻōfaki koe ʻe he ʻofa ʻa e ʻOtuá ʻi hoʻo ʻofa mo feinga ke tauhi kiate Iá. ʻOku ou tāpuakiʻi koe ke ke ongoʻi ʻEne ʻofá pea ke hoko ia ko e ivi tākiekina mālohi taha ʻi hoʻo moʻuí. ʻOku ou ʻilo mo lava ke u fakapapauʻi atu ʻoku moʻui hoʻo Tamai Hēvaní, pea pehē ki Hono ʻAló, ko hotau ʻEiki kuo toetuʻú, pea pehē ki Heʻene talafekau ʻo e ʻaloʻofá, ko e Laumālie Māʻoniʻoní. ʻOku ou ʻiloʻi ia mo lotua te ke ʻiloʻi kakato ia.

Ngaahi Maʻuʻanga Fakamatalá

  1. Jeffrey R. Holland, “Ko e Mahuʻinga—mo e Tāpuaki—ʻo e Tuʻunga Faka-ākongá,” Liahona, Mē 2014, 8; fakamamafá ʻi he tatau totonú.

  2. Russell M. Nelson, “The Love and Laws of God” (Fakataha lotu ʻa e ʻUnivēsiti Pilikihami ʻIongí, 17 ʻo Sepitema 2019), 2, speeches.byu.edu.

  3. Ezra Taft Benson, “The Great Commandment—Love the Lord,” Ensign, May 1988, 4.

  4. Joseph Smith, malanga ʻi ha konifelenisi ʻa e Siasí ʻi Nāvū, ʻIlinoi, ʻi he ʻaho 7 ʻEpeleli 1844; HC 6:312; hā ʻi he Ngaahi Akonaki ʻa e Kau Palesiteni ʻo e Siasí: Siosefa Sāmita (2007), 241.

  5. ʻOku mahino, ʻoku kau ʻi he fafanga ʻo e fanga sipí mo e fanga lamí ʻa e ngāue fakaetauhi kiate kinautolu ʻoku masiva ʻi he meʻakai fakatuʻasinó pea pehē ki he meʻakai fakalaumālié. ʻOku tau manatuʻi e fakamahino ʻa e ʻEikí, “Ko e meʻa ʻi hoʻomou fai ia ki ha taha ʻoku kihiʻi siʻi hifo ʻi hoku kāinga ní, ko hoʻomou fai ia kiate aú” (Mātiu 25:40). Ko e taha ʻo e ngaahi ʻulungaanga mahuʻinga ʻo ha sōsaieti ʻo Saioné ʻo hangē ko hono fakamatalaʻi ʻi he Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 82:19 ko e “feinga ʻa e tangata kotoa pē ki he meʻa ʻoku lelei ki hono kaungāʻapí, mo fai ʻa e ngaahi meʻa kotoa pē ʻaki ʻa e mata ʻoku hanga taha pē ki hono fakalāngilangiʻi ʻo e ʻOtuá.”

  6. Vakai foki, ʻAlamā 36:18–26. ʻOku toe fakamanatu mai foki ʻe ʻAmuleki ka ʻikai e tokoni ʻofa faka-Kalaisi ki he ʻOtuá mo hotau kāingá, ʻe taʻeʻaonga ʻetau ngaahi lotú (vakai, ʻAlamā 34:28–29).