Konifelenisi Lahi
Taimi ke Maʻu ai Hoʻo Tāpuaki Fakapēteliaké
konifelenisi lahi ʻo ʻEpeleli 2023


Taimi ke Maʻu ai Hoʻo Tāpuaki Fakapēteliaké

ʻI he taimi te ke maʻu ai hoʻo tāpuakí, te ke ʻilo mo ongoʻi ai ʻa e ʻofa ʻa e Tamai Hēvaní mo Sīsū Kalaisi ʻiate koé mo e anga ʻEna tokanga taha fakafoʻituitui kiate koé.

Naʻe lea siʻoku kaungāmeʻa ko ʻEletā Lenitolo K. Pēnetí ʻaneafi fekauʻaki mo e ngaahi tāpuaki fakapēteliaké. Ko ha pōpoaki maʻongoʻonga ia pea naʻá ne ueʻi fakalaumālie kotoa kitautolu. Siʻoku kāinga ʻofeina, ʻe lava nai ke u toe lea fekauʻaki mo e ngaahi tāpuaki fakapēteliaké? Kau Pēteliake, ʻi he fakaʻau ke toe tokolahi ange ha kole ke maʻu ʻa e ngaahi tāpuaki fakapēteliaké, ʻoku ou lotua ke faitāpuekina koe ʻe he ʻEikí ʻi hoʻo hokohoko atu hono fakahoko totonu ho uiuiʻí.

ʻI heʻeku ʻalu ki he ngaahi konifelenisi fakasiteikí, ʻoku ou talanoa maʻu pē mo e pēteliake fakasiteikí mo hono malí. Ko e kau pēteliaké ko ha kau taki angavaivai, talangofua, mo fakaofo naʻe ui ʻe he ʻOtuá. ʻOku nau talanoa mai ha ngaahi aʻusia fakalaumālie fakaʻofoʻofa. ʻOku ou fehuʻi ange ʻa e taʻu motuʻa ʻo e siʻisiʻi taha mo e motuʻa taha kuo nau foaki ki ai ha tāpuaki. Ko e siʻisiʻi taha kuo talamaí ko e taʻu 11, pea 93 ʻa e motuʻa tahá.

Ne maʻu hoku tāpuaki fakapēteliaké ʻi heʻeku hoko ko ha mēmipa foʻou ʻo e Siasí, ʻi hoku taʻu 19, hili ia ha taʻu ʻe ua mei hoku papitaisó. Naʻe matuʻotuʻa ʻaupito ʻeku pēteliaké. Naʻá ne kau ki he Siasí ʻi he 1916 pea ko ha paionia ia ʻo e Siasí ʻi Siapani. Ko ha tāpuaki fungani ia moʻoku ke maʻu hoku tāpuaki fakapēteliaké mei he ākonga fakaofo ko ia ʻa e ʻEikí. Naʻe kiʻi faingataʻa ke mahino kiate au ʻene lea faka-Siapaní, ka naʻe mālohi ia.

ʻOku talamai ʻe he kau pēteliake kuó u fetaulaki mo iá ʻoku toki maʻu pē ʻe ha niʻihi fakafoʻituitui tokolahi honau ngaahi tāpuaki fakapēteliaké kimuʻa pea nau ngāue fakafaifekaú. Siʻi kau talavou, kau finemui, mātuʻa, mo e kau pīsope ʻofeina, ʻoku ʻikai toki maʻu pē ʻa e tāpuaki fakapēteliaké ʻi he teuteu ke ngāue fakafaifekaú. ʻE lava ke maʻu ʻe he kāingalotu moʻui taau kuo papitaisó honau tāpuaki fakapēteliaké ʻi he taimi ʻoku tonu kiate kinautolú.1

Siʻi kāingalotu lalahi ʻofeina, ʻoku ʻi ai hamou niʻihi ʻoku teʻeki maʻu homou tāpuaki fakapēteliaké. Manatuʻi, ʻoku ʻikai ha fakangatangata ʻo e taʻu motuʻá.

Naʻe mālohi ʻaupito ʻeku faʻē-ʻi he-fonó ʻi he Siasí, pea naʻá ne hoko ko ha faiako Fineʻofa ʻo aʻu ki heʻene mālōlō ʻi hono taʻu 91. Naʻá ku loto-mamahi ʻi heʻeku ʻilo naʻe ʻikai ke ne maʻu ha tāpuaki fakapēteliaké. Naʻá ne aʻusia ha ngaahi faingataʻa lahi ʻi heʻene moʻuí, pea koeʻuhí naʻe ʻikai ke ne maʻu ha lakanga fakataulaʻeiki ʻi ʻapi, naʻe lahi ai ha ngaahi tāpuaki lakanga fakataulaʻeiki naʻe ʻikai te ne maʻu. Mahalo naʻe mei fakafiemālieʻi ia ʻe ha tāpuaki fakapēteliake ʻi he taimi naʻá ne fiemaʻu lahi taha ai iá.

Kakai lalahi, kapau ʻoku teʻeki ke ke maʻu ha tāpuaki fakapēteliake, kātaki ʻoua te ke hohaʻa! ʻOku kehekehe pē ʻa e taimi-tēpile fakalaumālie ʻa e tokotaha kotoa. Kapau ʻokú ke taʻu 35 pe 85 pea ʻokú ke fakaʻamu ke maʻu hoʻo tāpuakí, talanoa ki hoʻo pīsopé fekauʻaki mo hono maʻu iá.

Kau mēmipa foʻou ʻo e Siasí, kuo mou fanongo nai ʻi he tāpuaki fakapēteliaké? Naʻe ʻikai ke u ʻilo ʻi heʻeku kau ki he Siasí fekauʻaki mo e faingamālie ke maʻu ha tāpuaki fakapēteliaké, ka naʻe talamai ʻe heʻeku pīsope ʻofeiná fekauʻaki mo e ngaahi tāpuaki fakapēteliaké mo poupouʻi au ke u teuteu ke maʻu ia hili hoku papitaisó. Siʻi kāingalotu foʻou, ʻe lava foki ke mou maʻu mo ha tāpuaki fakapēteliake. ʻE tokoniʻi koe ʻe he ʻEikí ke ke teuteu ki he faingamālie toputapu ko ʻení.

Tau fakakaukau ki ha taumuʻa ʻe ua ʻo ha tāpuaki fakapēteliake:

  1. ʻOku ʻi ha tāpuaki fakapēteliake ha faleʻi fakataautaha mei he ʻEikí maʻau.2

  2. ʻOku fakahā ʻe ha tāpuaki fakapēteliake hoʻo hako ʻi he fale ʻo ʻIsilelí.

Ko hoʻo tāpuaki fakapēteliaké ko ha pōpoaki ia mei hoʻo Tamai Hēvaní pea ʻe lava ke kau ai ha ngaahi talaʻofa mo ha faleʻi fakalaumālie ke tataki koe ʻi he toenga hoʻo moʻuí. He ʻikai ke mapeʻi ʻe ha tāpuaki fakapēteliake hoʻo moʻuí pe tali kotoa hoʻo ngaahi fehuʻí. Kapau ʻoku ʻikai ʻasi ai ha meʻa mahuʻinga ʻoku hoko ʻi he moʻuí, ʻoua naʻá ke pehē ʻoku ʻuhinga ia he ʻikai te ke maʻu ʻa e faingamālie ko iá. ʻOku tatau pē ia mo e ʻikai ha fakapapau, ʻe hoko ʻa e meʻa kotoa pē ʻi hoʻo tāpuakí ʻi he moʻuí ni. ʻOku taʻengata ʻa e tāpuaki fakapēteliaké, pea kapau ʻokú ke moʻui taau, ʻe foaki atu ʻi he moʻui ka hokó ʻa e ngaahi talaʻofa ʻoku ʻikai fakahoko ʻi he moʻui ko ʻení.3

ʻI hono fakahā atu ko ia hoʻo hakó, te ke ʻilo ai ʻokú ke ʻo e fale ʻo ʻIsilelí mo e hako ʻo ʻĒpalahamé.4 Ke mahino hono mahuʻinga ʻo e meʻá ni, tokanga taha ki he ngaahi talaʻofa naʻe fai ʻe he ʻEikí ki he fale ʻo ʻIsilelí ʻo fakafou ʻia ʻĒpalahamé.

ʻOku kau ʻi he ngaahi talaʻofa ko iá ʻa e:

  • “ʻE tokolahi hono hakó (vakai, Sēnesi 17:5–6; ʻĒpalahame 2:9; 3:14).

  • “ʻE maʻu ʻe hono hakó ʻa e ongoongoleleí pea maʻu ʻa e lakanga fakataulaʻeikí (vakai, ʻĒpalahame 2:9).

  • “Tuʻunga ʻi he ngāue ʻo hono hakó, ‘ʻe tāpuekina ʻa e ngaahi faʻahinga kotoa pē ʻo e māmaní, ʻio ʻaki ʻa e ngaahi tāpuaki ʻo e Ongoongoleleí, ʻa ia ko e ngaahi tāpuaki ʻo e fakamoʻuí, ʻio ʻo e moʻui taʻengatá’ (ʻĒpalahame 2:11).”5

ʻI heʻetau hoko ko e kāingalotu ʻo e Siasí, ko e fānau kitautolu ʻo e fuakavá.6 ʻOku tau maʻu ʻa e ngaahi tāpuaki ʻo e fuakava faka-ʻĒpalahamé ʻi heʻetau talangofua ki he ngaahi fono mo e ngaahi ouau ʻo e ongoongoleleí.

ʻE tokoni hoʻo teuteu ki hoʻo tāpuaki fakapēteliaké ke fakatupulaki hoʻo tui ki he Tamai Hēvaní mo Sīsū Kalaisí. Pea ʻi hoʻo maʻu hoʻo tāpuaki fakapēteliaké peá ke lau mo fakalaulauloto ki aí, te ke lava ʻo tokanga lahi ange kiate Kinaua.

Naʻe pehē ʻe Palesiteni Tōmasi S. Monisoni, “Ko e ‘Eiki tatau pē naʻá Ne foaki ha Liahona kia Līhaí, ‘okú Ne foaki mai he ʻahó ni kiate koe pea mo au ha meʻaʻofa mahuʻinga makehe ke tataki ‘etau moʻuí, ke fakaʻilongaʻi ‘a e ngaahi meʻa fakatuʻutāmaki ki hotau maluʻí, pea fakaʻilongaʻi ‘a e halá, ‘io, ‘a e hala malú—‘oku ‘ikai ko e hala ki ha fonua ‘o e talaʻofá ka ko e hala ki hotau ‘api fakalangí.”7

Siʻi kau pīsope ʻofeina, ngaahi mātuʻa, kau palesiteni ʻo e kōlomu ʻo e kaumātuʻá mo e Fineʻofá, kau taki ngāue fakafaifekau fakauōtí, kau tangata mo e kau fafine ngāue fakaetauhí, kātaki ʻo poupouʻi ʻa e kau talavoú mo e kau finemuí, kāingalotu lalahí, mo e kāingalotu foʻou ʻoku teʻeki maʻu honau tāpuaki fakapēteliaké ke fekumi ki he fakahinohino ʻa e ʻEikí mo tokoni ʻi hono teuteuʻi kinautolu ke maʻu iá.

ʻOku ou toutou lau ʻi he faʻa lotu hoku tāpuaki fakapēteliaké; ʻokú ne fakalotolahiʻi maʻu pē au. ʻOku ou ʻiloʻi ʻa e meʻa ʻoku finangalo ʻa e ʻEikí ke u faí, pea kuó ne tokoniʻi au ke u fakatomala mo loto-fakatōkilalo. ʻI heʻeku lau mo fakalaulauloto ki aí, ʻoku ou maʻu ha loto-holi ke moʻui taau ke maʻu hono ngaahi tāpuaki kuo talaʻofa maí.

Hangē ko ʻetau maʻu ha ʻuhinga foʻou kiate kitautolu mei he ngaahi potufolofola kuo tuʻo lahi ʻetau toutou laú, ʻe ʻi ai ha ʻuhinga kehe ʻo hotau tāpuaki fakapēteliaké kiate kitautolu ʻi ha ngaahi taimi kehekehe. ʻOku ʻuhinga kehe hoku tāpuaki fakapēteliaké kiate au ʻi he taimí ni mei hono ʻuhinga ʻi hoku taʻu 30 mo hoku taʻu 50. ʻOku ʻikai liliu hono fakaleá, ka ʻoku tau vakai ki ai ʻi ha mahino kehe.

Naʻe pehē ʻe Palesiteni Tāleni H. ʻOakesi “ʻoku foaki [ha tāpuaki fakapēteliake] ʻi he ueʻi ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní pea ʻoku totonu ke lau mo fakaʻuhingaʻi ia ʻi he ivi tākiekina ʻo e Laumālie tatau pē. ʻE akoʻi ʻa e ʻuhinga mo e mahuʻinga ʻo ha tāpuaki fakapēteliake ʻi he ʻotu lea ki he ʻotu lea, ʻi he fakalau ʻa e taimí, ʻi he mālohi ʻo e Laumālie tatau naʻá ne ueʻi fakalaumālie [iá].”8

ʻE kāinga, ʻoku ou fakamoʻoni ʻoku moʻui ʻa e Tamai Hēvaní mo Hono ʻAlo ʻOfaʻanga pē Taha naʻe Fakatupú, ʻa e ʻEiki ko Sīsū Kalaisí. ʻOkú Na ʻofa ʻiate kitautolu. Ko e ngaahi tāpuaki fakapēteliaké ko ha meʻa-foaki toputapu ia meiate Kinaua. ʻI he taimi te ke maʻu ai hoʻo tāpuakí, te ke ʻilo mo ongoʻi ai ʻa ʻEna ʻofa ʻiate koé mo e anga ʻEna tokanga taha fakafoʻituitui kiate koé.

Ko e Tohi ʻa Molomoná ko ha toe fakamoʻoni ia ʻe taha ʻo Sīsū Kalaisi. Pea ʻoku ou houngaʻia ʻi hono tataki au ʻe ha palōfita moʻui, Palesiteni Lāsolo M. Nalesoni.

ʻOku ou houngaʻia koeʻuhí ko hotau Fakamoʻui ko Sīsū Kalaisí. Te u nofotaha ʻi he Sāpate Toetuʻu ko ʻení ʻiate Ia mo ʻEne Toetuʻú, pea hū kiate Ia mo fakafetaʻi koeʻuhí ko ʻEne feilaulaú. ʻOku ou ʻiloʻi naʻá Ne mamahi lahi koeʻuhí ko ʻEne ʻofa lahi ʻiate kitautolú. ʻOku ou ʻilo naʻá Ne toetuʻu koeʻuhí ko ʻEne ʻofa ʻiate kitautolú. ʻOkú Ne moʻoni. ʻOku ou fakamoʻoni ki ai ʻi he huafa ʻo Sīsū Kalaisí, ʻēmeni.

Ngaahi Maʻuʻanga Fakamatalá

  1. Vakai, Tohi Tuʻutuʻuni Fakakātoá: Ko e Ngāue ʻi he Siasi ʻo Sīsū Kalaisi ʻo e Kau Māʻoniʻoni ʻi he Ngaahi ʻAho Kimui Ní, 18.17, ChurchofJesusChrist.org.

  2. Vakai, “Ngaahi Tāpuaki Fakapēteliaké,” ʻi he Tuʻu Maʻu ʻi he Tuí (2004), 112.

  3. Vakai “Ngaahi Tāpuaki Fakapēteliaké,” ʻi he Tuʻu Maʻu ʻi he Tuí, 113.

  4. Vakai, ʻĒpalahame 2:10.

  5. Fuakava Faka-ʻĒpalahamé,” ʻi he Tuʻu Maʻu ʻi he Tuí, 5.

  6. Vakai, 3 Nīfai 20:25–26.

  7. Thomas S. Monson, “Your Patriarchal Blessing: A Liahona of Light,” Ensign, Nov. 1986, 65.

  8. Dallin H. Oaks, “Patriarchal Blessings,” Worldwide Leadership Training Meeting: The Patriarch, Jan. 8, 2005, 10.