Lub Tuam Rooj Sab Laj
Lub Txiaj Ntsim Zoo Nkauj Heev ntawm Leej Tub
Kaum Hli Ntuj xyoo 2020 lub Tuam Rooj Sab Laj


Lub Txiaj Ntsim Zoo Nkauj Heev ntawm Leej Tub

Dhau los ntawm Yexus Khetos, peb yuav dim tau tej kev txom nyem nyuaj siab uas tsim nyog peb raug vim yog peb txoj kev txhaum thiab kov yeej tau tej kev txom nyem ntawm lub neej no uas tsis tsim nyog peb raug.

Lub caij kub tas los no, thaum kuv nyeem Phau Ntawv Maumoos npaj qhia ib zaj lus los ntawm Los, Nrog Kuv Mus, kuv xav tsis thoob txog cov lus uas Amas hais thaum nws paub thoob txog tag nrho nws tej kev txhaum, tsis muaj “ib yam dab tsi uas yuav mob thiab iab heev npaum li [nws] tej kev mob.” 1 Kuv lees tias qhov uas nws hais txog kev mob heev raug rau kuv lub lim piam ntawd vim thaum hnub ntawd kuv tseem muaj ib lub me nyuam pob zeb hauv kuv lub raum uas luaj li xya mis lis mev. Tsis tau muaj dua ib tug txiv neej uas tau kev “zoo siab” npaum li thaum ib yam “me me thiab yooj yim” li ntawd tau “dhau los mus.” 2

Amas cov lus kuj ua rau kuv xav mus xav los txog lo lus heev, lus Mis Kas hais tias exquisite, feem ntau lo lus ntawd yog siv kom hais txog tej yam uas zoo nkauj tshaj plaws li los yog zoo kawg nkaus li. [fuzzy]Piv txwv hais tias, Joseph Smith tau hais txog tus tim tswv Maulaunais hais tias Maulaunais hnav ib lub tsho tshaj sab uas “dawb heev zoo nkauj heev,” ib qho xim dawb uas “dawb tshaj qhov xim dawb” uas nws yeej tau pom hauv lub ntiaj teb no. 3 Txawm li ntawd los, lo lus heev no yeej hais txog tej yam phem ib yam li tej yam zoo. Yog li ntawd, Amas thiab cov ntawv txhais hais tias kev mob heev zoo li “raug tsim txom,” “raug chob,” thiab “raug txom nyem” txog “qhov loj kawg nkaus.” 4

Amas cov lus paj no qhia qhov tseeb hais tias yeej yuav muaj ib lub sij hawm uas peb sawv daws yuav hnov tau peb qhov kev txim txhaum txhua txhia qhov mob heev. Txoj kev txim lij hais kom muaj li ntawd thiab Vajtswv ua kom tsis muaj li ntawd tsis tau li. 5 Thaum Amas nco tau “tag nrho” nws tej kev txhaum—twb yog cov kev txhaum uas ua rau lwm tus neeg raug puas tsuaj—thaum nws xav txog qhov uas nws yuav ntsib Vajtswv es tseem muaj txim txhaum li ntawd ua rau nws “ntshai heev kawg nkaus li.” Nws tau xav “cia li ploj mus lub cev thiab sab ntsuj plig tib si.” 6

Tsis kav, txhua yam pib hloov thaum tib lub sij hawm uas Amas, raws li nws hais, nws “cia li xav” txog “qhov uas Yexus Khetos yuav los … theej lub ntiaj teb lub txhoj,” thiab nws “quaj nyob hauv [nws] lub siab: Au Yexus, koj tus uas yog Vajtswv tus Tub, thov zam txim rau kuv.” Xav txog tib qho ntawd thiab thov li ntawd, Amas sab ntsuj plig txawm “puv npo” muaj kev xyiv fab. 7

Lub ntsiab ntawm txoj kev hloov siab lees txim tseeb tseeb yog kom muab kev txom nyem siab thiab ua kom hloov mus ua kev zoo siab tshaj plaws. Ua Vajtswv tsaug rau Nws “lub siab zoo tam sim ntawd,” 8 lub sij hawm kiag uas peb tig los mus rau tus Cawm Seej muaj siab ntseeg thiab tu siab tiag, qhov hnyav ntawm peb tej kev txoj kev txhaum txawm theej mus los ntawm peb lub nraub qaum los mus rau Nws li ris. Muaj tau li no tsuas yog vim tus Tswv uas tsis muaj kev txhaum tau nyiaj qhov “mob nyob mus ib txhis li thiab hais tsis tau li” ntawm txhua txhia txoj kev txhaum ntawm cov neeg uas Nws tau tsim, tag nrho cov neeg uas Nws tau tsim—ib txoj kev txom nyem hnyav heev kawg nkaus li npaum li tias Nws daim tawv nqaij los ntshav. 9 Vim rau qhov uas Nws tau raug mob li no, tus Cawm Seej ceeb toom peb, hauv cov vaj lug kub ntawm lub caij nyoog kawg no, hais tias peb tsis paub saib peb tej kev “txom nyem nyuaj siab” yuav “heev” npaum li cas yog tias peb tsis hloov siab lees txim. Tiam sis, Nws tseem ua siab loj thiab dav, thiab hais tias, “Vim saib seb, kuv, Vajtswv, tau raug tej yam no rau tag nrho sawv daws, xwv kom lawv yuav tsis raug txom nyem yog hais tias lawv hloov siab lees txim.” 10 —ib txoj kev hloov siab lees txim uas yuav cia peb “saj” qhov “kev xyiv fab heev” uas Amas saj. 11 Rau txoj lus qhuab qhia no, “kuv xav tsis thoob li.” 12 Txawm yog li ntawd los, Khetos muab ntxiv rau peb thiab.

Qee zaum tej kev mob heev los ntawm tej yam uas peb ua yuam kev es tsis yog kev txhaum, tej yam uas lwm tus neeg ua, los yog lwm yam uas peb tswj tsis tau hlo lil. Thaum tej lub sij hawm no, tej zaum nej yuav quaj qw lis tus Sau Nkauj hais tias:

“Kuv ntshai kawg nkaus, thiab txojkev tuag tsuam rawv kuv.

“… Txoj kev txhawj ntshai ua rau kuv tas kev cia siab lawm.

“… Kuv xav kom kuv muaj tis ib yam li tus nquab! Kuv yuav ya mus nrhiav chaw so.” 13

Tej txuj ci kho mob, tej kev pab tswv yim rau cov neeg xav tau, los yog tej kev hais plaub ntug pab tau tej kev txom nyem nyuaj siab li hais no feem ntau. Tiam sis mas, tag nrho tej txiaj ntsim zoo—suav tej txiaj ntsim no thiab—los ntawm tus Cawm Seej los. 14 Txawm hais tias qhov uas peb raug mob los yog mob siab yog vim li cas, lub hauv paus ntawm kev kho yog tib yam: Yexus Khetos. Nws tib leeg xwb thiaj tuav lub hwj chim kho txhua txoj kev yuam kev, kho txhua yam uas tsis yog, kho txhua yam kom zoo tag nrho, kho txhua qhov kiav txhab, thiab kho kom tej koob hmoov nqis los rau peb. Ib yam li cov tim khawv yav thaum ub, kuv ua tim khawv tias “peb tus pov thawj hlob yeej paub tej uas peb qaug zog, rau qhov nws twb raug kev dag ntxias ib yam li peb los lawm. Txawm li ntawd los nws tsis tau ua ib qho txhaum li,” 15 es yog ib tug Txhiv Dim uas nqis los ntawm Nws lub theej kiab thiab mus ub mus no “raug tej kev mob thiab tej kev txom nyem thiab tej kev ntxias txhua yam; thiab ua li no xwv kom yuav muaj raws li txoj lus uas hais tias nws yuav ris nws cov neeg tej kev mob thiab tej kev nkeeg.” 16

Rau nej tus twg uas muaj mob heev los yog muaj mob chob nkaus uas nej xav tias tsis muaj dua ib tug neeg uas nkag siab tau saib nws mob npaum li cas, tej zaum nej hais yog lawm. Tej zaum tsis muaj nej ib tug neeg txheeb ze, ib tug phooj ywg, los yog ib tug thawj coj ntawm lub pov thawj hwj—txawm tias tej zaum lawv puav leej sim to taub thiab—tej zaum tsis muaj ib tug neeg uas paub saib nej xav li cas los puas paub saib yuav hais li cas kom thiaj pab kho nej. Tiam sis nej yuav tsum to taub zoo: yeej muaj ib tug uas to taub zoo tag nrho saib nej raug li cas, ib tug uas “muaj hwj chim ntau dua tag nrho lub ntiaj teb,” 17 thiab uas “txawj ua ntau dua pab [nej] ntau dua nej thov log yog xav.” 18 Qhov kev coj ua no yuav nthuav raws li Nws txoj kev, thiab raws li Nws lub caij, tiam sis Khetos yeej los npaj kho txhua yam ntawm nej qhov kev mob siab txhua lub sij hawm.

Thaum nej cia Nws pab, nej yuav to taub hais tias tsis yog nej tej kev txom nyem nyuaj siab tsis muaj qab hau. Tus Thwj Tim Povlauj hais txog phau Vaj Lug Kub Npaiv Npaum cov pha ej thiab lawv tej kev nyuaj siab hais tias “Vajtswv … twb npaj tej yam zoo rau lawv vim yog lawv tej kev raug txom nyem nyuaj siab, vim yog tias tsis muaj tej kev txom nyem nyuaj siab lawv yuav ua tsis tau neeg zoo tag nrho thaum kawg.” 19 Vajtswv lub xeeb ceem thiab lub ntsiab ntawm peb lub neej hauv lub ntiaj teb no yog kev zoo siab, 20 tiam sis peb ua tsis tau neeg zoo tag nrho yog tias tsis muaj tej yam uas muaj los uas sim peb tiag tiag. Povlauj kuj hais tias twb yog tus Cawm Seej uas “zoo tag nrho [los yog muaj txhij txhua] dhau los ntawm tej yam nws raug.” 21 Yog li ntawd tsis txhob ntseeg Ntxwg Nyoog tej lus ntxhi uas hais tias yog nej yog ib tug neeg zoo dua, nej yuav tsis muaj kev sim siab hlo li.

Tsis tas li ntawd xwb, nej yuav tsum tsis txhob ntseeg hais tias nej tej kev txom nyem nyuaj siab ua rau nej nyob nrug deb ntawm cov neeg uas Vajtswv tau xaiv, uas zoo li lawv tau ib txoj koob hmoov dhau ib txoj koob hmoov tsis tu qab li. Tsis yog li ntawd, saib nej tus kheej ib yam li Yauhas tus Qhia Kev Tshwm Sim pom nej hauv nws qhov ua yog toog pom hais txog lub caij nyoog kawg no. Vim Yauhas pom “kuv pom muaj neeg coob coob suav tsis txheeb li tuaj txhua lub teb chaws tuaj! tsis hais xeem twg, haiv neeg twg thiab cov neeg uas hais yam lus twg los muaj; sawv daws tuaj sawv ntawm hauv ntej lub zwm txwv thiab tus me nyuam Yaj. Lawv txhua tus puav leej hnav ib leeg ib cev ris tsho dawb, … [thiab] qw nrov hais tias, Kev Cawm Seej rau peb tus Vajtswv.” 22

Thaum noog: “Cov neeg uas hnav tsho dawb ntawd yog leej twg? thiab lawv tuaj qhov twg tuaj? Yauhas txais lus teb hais tias: “Cov neeg ntawd yog cov uas twb tiv dhau tej kev tsim txom uas loj heev los lawm. Lawv twb muab tus me nyuam Yaj cov ntshav ntxhua lawv tej ris tsho thiab ntxuav lawv dawb huv lawm.” 23

Cov kwv tij thiab cov muam, kev coj ncaj ncees txawm tias raug kev txom nyem nyuaj siab pab ua kom nej tsim nyog koom cov neeg uas Vajtswv xaiv lawm, tsis ua kom nej raug cais tawm. Thiab lawv cov lus cog tseg yog cov lus cog tseg rau nej thiab. Ib yam li Yauhas hais hais tias, nej “yuav tsis tshaib tsis nqhis; nag yuav tsis ntub thiab tshav ntuj yuav tsis kub [nej] li lawm. Rau qhov tus me nyuam Yaj uas sawv ntawm lub zwm txwv yuav yug [nej] thiab coj [nej] mus haus tej qhov dej txhawv uas cawm neeg txoj sia. Thiab Vajtswv yuav so [nej] tej kua muag huv tib si mus.” 24

“Cov lus cog tseg hais tias, “yuav tsis muaj kev tuag, kev tu siab, kev quaj nyiav, thiab yuav tsis muaj kev mob kev nkeeg.” 25

Kuv ua tim khawv rau nej hais tias dhau ntawm Yexus Khetos lub siab zoo thiab Nws txoj Kev Theej Txhoj, peb yuav dim tau tej kev txom nyem nyuaj siab uas tsim nyog peb raug vim yog peb txoj kev txhaum thiab kov yeej tau tej kev txom nyem ntawm lub neej no uas tsis tsim nyog peb raug. Raws li Nws txoj kev coj kev, nej txoj hmoov los saum ntuj los yuav yog ib yam zoo kawg nkaus thiab ib yam muaj kev xyiv fab uas piav tsis tau txog—ib txoj kev xyiv fab heev npaum li tias nej cov “hmoov tshau” yuav los mus ua tej yam zoo nkauj “dhau tej yam nyob ntiaj teb.” 26 Xwv kom nej yuav saj tau txoj kev zoo siab tam sim no thiab muaj puv npo mus ib txhis li, kuv caw nej ua ib yam li Amas: kuv caw nej tuav rawv lub txiaj ntsim zoo nkauj heev ntawm Vajtswv Leej Tub ib yam li qhia hauv Nws txoj moo zoo hauv lub Koom Txoos no. Los ntawm Yexus Khetos lub npe, amees.