Lub Tuam Rooj Sab Laj
Ib Feem Pua Zoo Dua
Kaum Hli Ntuj xyoo 2021 lub tuam rooj sab laj


Ib Feem Pua Zoo Dua

Txhua zaus peb hloov siab lees txim—tsis hais peb xav kho ib yam me me xwb los—tej zaum yuav ua rau peb hloov loj tshaj plaws hauv peb lub neej.

Rau ib puas xyoos tawm, tej pawg sib tw caij luv thij hauv Great Britain yeej raug luag thuam heev. Nyob hauv pawg no lawv tsis tshua txawj caij, yog li ntawd cov kws caij luv thij twb tau ib lub kib kub xwb nyob rau 100 xyoo uas lawv sib tw hauv Olympics thiab tsis tau yeej hlo li rau 110 xyoo nyob hauv kev sib tw caij luv thij loj tshaj, qhov Tour de France uas ntev li 3 lub lim tiam. Pawg kws caij luv thij British tsis zoo hlo li thiaj li muaj ib lub koom haum tsim luv thij uas tsis kam muag luv thij rau lawv vim lawv ntshai yuav ua rau lub koom haum ntawd poob ntsej muag. Thiab txawm yog lawv twb siv nyiaj ntau ntau kom muaj technology tshiab thiab txhua yam kev cob qhia tshiab los, tsis tau muaj dab tsi pab lawv.

Daim Duab
Cov kws caij luv thij British

Tsis muaj dab tsi mus txog thaum xyoo 2003, thaum ib txoj kev me me uas tsis tshua muaj leej twg pom twb tau hloov cov neeg British txoj kev sib tw caij luv thij tas mus li. Tus txheej txheem tshiab ntawd yeej qhia txog ib lub ntsiab cai uas nyob mus ib txhis—uas muaj lus cog tseg thiab—hais txog peb txoj kev xav muaj ib lub neej zoo dua hauv lub ntiaj teb no. Yog li ntawd cov neeg British txoj kev sib tw caij luv thij tau hloov li cas thiaj li ua rau peb paub ua Vajtswv cov ntxhais thiab cov tub zoo dua ntxiv.

Nyob rau xyoo 2003, twb ntiav Sir Dave Brailsford ua hauj lwm. Tsis zoo li lwm tus kws qhia kev caij luv thij uas xav muab txhua yam hloov tam sim ntawd, Sir Brailsford tau rau siab ua raws li ib tug txheej txheem nws hu ua “kev muab tej yam hloov me me koom ua ke.” Lub ntsiab yog hais tias yus hloov txhua yam yus ua tau me me xwb. Yuav tsum ntsuas tej kev txheeb suav thiab xyaum kom pab tej kev qaug zog tsis tu tsis tseg.

Yeej zoo ib yam li Xamuyees tus Neeg Lamas hais tias yog “tau kev ceev faj zoo.”1 Thaum peb saib qhov dav thiab qhov ntev ces peb thiaj li tsis ua yuam kev tsuas pom tej teeb meem los yog kev txhaum uas muaj tam sim ntawd xwb. Brailsford hais tias, “Lub ntsiab cai ntawd twb los ntawm lub tswv yim uas qhia tias yog yus xav txog txhua yam uas yuav tsum ua thaum caij luv thij, ces ua kom txhua yam ntawd zoo dua li ib feem pua xwb, ces thaum muab koom ua ke ces yuav ua zoo dua ntau heev.”2

Nws tus txheej txheem no yeej zoo npaum li tus Tswv, tus uas tau qhia peb tias ib feem pua tseem ceeb npaum li cas—txawm yog yuav tsum tawm hauv 99 feem pua mus. Nws qhia txog qhov uas yuav tsum nrhiav thiab pab nrhiav tau cov neeg uas xav tau kev pab. Tiam sis yuav zoo li cas yog tias peb ua li no thaum peb ua raws li lub ntsiab cai thib ob ntawm txoj moo zoo, kev hloov siab lees txim? Yog tsis xav raug kev nyuaj saib los ntawm qhov uas peb ua txhaum thiab yuav tsum hloov siab lees txim tas li, ces yuav zoo li cas yog tias peb tau tsom ntsoov ntxiv—thiaj li pom tau qhov dav dav thiab? Yuav zoo li cas yog peb tsis sim ua kom txhua yam zoo tag nrho, tiam sis txhua lub sij hawm peb tsuas kho ib qho me me xwb?

Piv txwv hais tias, yuav zoo li cas yog nej xav txog nej lub neej tas lawm thiab nej pom tias nej tsis tau nyeem Phau Ntawv Maumoos txhua hnub? Yog li ntawd, nej tsis tas nyeem tag nrho 531 phab tas ib hmo xwb, tiam sis yuav zoo li cas yog nej cog lus nyeem ib feem pua xwb—los yog hais tias, tsib phab ntawv, los sis ib feem zoo li ntawd uas nej xav tias nej nyeem tau hauv nej lub neej tam sim no. Qhov uas peb muab tej yam hloov me me koom ua ke hauv peb lub neej puas yog txoj kev rau peb kov yeej tej yam uas pheej tab kaum peb txoj kev vam meej? Qhov uas peb muab peb tej kev txhaum hloov me me li no puas zoo tiag tiag?

Tus kws sau ntawv James Clear hais tias tus txheej txheem no yeej tsim nyog rau peb ua. Nws hais tias “tej cwj pwm yus ua txhua hnub yog ‘paj laum’ ntawm kev kho yus tus kheej. Yog tias yus kho ib feem pua txhua hnub, ces thaum ib xyoos tas lawm … yus twb tau hloov ua zoo dua li 37 feem pua.”3

Brailsford tej kev hloov me me twb pib ntawm tej yam uas txhua tus paub hloov xws li tej khoom ntawm lub luv thij, cov ntaub uas siv ua ris tsho, thiab tej txheej txheem xyaum caij luv thij. Tiam sis nws pawg tsis tau tsum li ntawd xwb. Lawv tseem nrhiav tau tej yam lawv kho tau ib feem pua xwb nyob hauv tej yam xws li lawv txoj kev noj qab haus huv thiab txoj kev kho luv thij. Thaum sij hawm dhau mus, ces tej yam no yam me me uas lawv tau kho twb koom ua ke kom lawv muaj yeej ntau tshaj qhov xav. Muaj tseeb tiag, lawv twb tau ua raws li lub ntsiab cai uas muaj tseeb mus ib txhis hais tias “ib nqe lus ntxiv rau ib nqe lus, ib ntsiab cai ntxiv rau ib ntsiab cai, muab me ntsis nim no thiab muab me ntsis lwm hnub.”4

Tej kev hloov me me puas pab muaj “txoj kev hloov loj”5 uas nej xav muaj? Yog nej ua tiag tiag kuv paub tseeb tias yuav zoo xwb! Tiam sis qhov tseem ceeb txog tus txheej txheem no yog qhov uas yog peb xav kom tej yam me me koom ua ke pab peb, ces peb yuav tsum siv zog txhua hnub. Thiab txawm yog peb tsis ua zoo tag nrho los, peb yuav tsum rau siab ua siab ntev nyiaj mus tom ntej. Ua li ntawd, ces lub nqi zog uas yog kev ncaj ncees ntxiv yuav ua rau nej muaj kev xyiv fab thiab kev kaj siab lug. Ib yam li Thawj Tswj Hwm Russell M. Nelson tau qhia: “Tsis muaj ib yam dab tsi uas pab yus dim txim, pab yus ua zoo, los yog tseem ceeb rau peb txoj kev vam meej npaum li kev hloov siab lees txim txhua hnub. Kev hloov siab lees txim tsis yog qhov uas yus ua ib zaug xwb; yog ib tug txheej txheem. Yog tus yawm sij ntawm kev zoo siab thiab kev kaj siab lug. Thaum muaj kev ntseeg, kev hloov siab lees txim qhib peb txoj kev txais tau Yexus Khetos txoj Kev Theej Txhoj lub hwj chim.”6

Daim Duab
Lub noob zaub nroj
Daim Duab
Tus ntoo zaub nroj

Cov vaj lug kub qhia meej txog qhov uas yuav tsum muaj kev ntseeg ua ntej yus hloov siab lees txim. Yuav tsum muaj “kev ntseeg me me” xwb.7 Thiab yog peb muaj kev ntseeg luaj li ib “lub noob zaub”8 ces peb yuav paub tseeb tias peb yuav muaj peev xwm kho peb lub neej thiab muaj kev zoo siab tom qab ntawd. Tiam sis, nco ntsoov tias, ib yam li peb paub tias ib tug zoo li Attila the Hun hloov tsis tau los ua Mother Teresa tom qab ib hmo xwb, ces peb yeej yuav tsum kho peb txoj kev hloov ua zoo dua kom hloov zuj zus mus. Yog nej yuav tsum hloov tej yam loj loj heev, cia li pib hloov me me xwb. Qhov no yeej tseem ceeb heev yog nej txhawj xeeb los sis poob siab.

Tus txheej txheem no tsis yog txoj kev uas yus ua ncaj qha xwb. Neeg coob yuav rov qab ua yuam kev, tsis hais tus uas mob siab tshaj plaws los. Vim kuv paub txog kev nyuaj siab no hauv kuv lub neej, kuv paub tias tej lub sij hawm ua rau yus xav tias yus twb mus tom ntej ib feem pua thiab thim rov qab mus ob npaug. Tiam sis yog peb txiav txim siab mus tom ntej 1 feem pua tas mus li, ces tus uas tau “ris peb tej kev txom nyem”9 yeej yuav txhawb nqa peb mus.

Yog tias peb ua tej kev txhaum loj heev, ces tus Tswv hais meej kawg tias: peb yuav tsum tsis txhob ua ntxiv, txais tau peb tus npisov txoj kev pab, ces tig mus kom txhob ua tej yam ntawd ntxiv. Tiam sis xws li Txwj Laug David A. Bednar qhia tias: “Tus Tswv xav kom peb hloov tej yam ntawm sab ntsuj plig hloov tej qhov me me zuj zus xwb. Txoj kev npaj tsis muaj txim rau Vajtswv pom yeej yog ib lub hom phiaj ntawm lub neej no thiab yog qhov uas yuav tsum siv tas yus lub neej thiaj li tau; yeej yuav tsis txais tau yog tias yus kawm ntau thaum tib lub sij hawm xwb.”10

Daim Duab
Cov kws caij luv thij British

Yog li ntawd kev hloov tej yam me me thaum yus hloov siab lees txim puas zoo tiag tiag? Puas muaj puav pheej txog qhov no? Cia li xav seb cov neeg British txoj kev sib tw caij luv thij tau hloov li cas nees nkaum xyoo tom qab tau pib ua li no. Cov kws sib tw caij luv thij British twb yeej txoj kev sib tw loj Tour de France rau zaus lawm. Nyob hauv plaub txoj kev sib tw Olympic Games, Great Britain yog lub teb chaws uas lawv pawg sib tw caij luv thij yeej ntau tshaj txhua pawg. Thiab nyob hauv txoj kev sib tw Tokyo Olympics tas los no, teb chaws UK tau yeej lub kib kub ntau tshaj lwm lub teb chaws pawg sib tw caij luv thij.

Daim Duab
Cov neeg sib tw uas kov yeej lawm

Cov duab txog cov kws caij luv thij British (pib ntawm sab laug mus raws li lub moos tig) Friedemann Vogel, John Giles, thiab Greg Baker/Getty Images

Tiam sis qhov tseem ceeb dua li peb tau tej lub kib nyiaj los sis kub, Vajtswv cog lus tias thaum peb taug kev mus rau lub neej nyob mus ib txhis ces “Khetos twb ua rau peb muaj yeej lawm.”11 Thiab thaum peb cog lus tias peb yuav hloov tej yam me me tas li, Vajtswv cog lus tias peb yuav txais “ib lub kaus mom kub uas ci ntsa iab mus ib txhis” ua nqi zog rau peb.12 Xwv kom nej yuav tau lub meej mom uas ci ntsa iab kav ib txhis li ntawd, kuv thiaj li caw nej xav txog nej lub neej thiab xav seb muaj dab tsi uas ua rau nej maj mam mus los sis tab kaum nej txoj kev ua raws li nej tej kev khi lus. Ces cia li saib qhov dav dav. Nrhiav kom kho tej yam me me uas tej zaum yuav ua rau nej muaj kev xyiv fab vim nej hloov ua zoo dua.

Cia li nco ntsoov tias, Daviv tau siv ib lub pob zeb me me xwb kom ib tug neeg siab heev vau hlo. Tiam sis nws kuj muaj plaub lub pob zeb ntxiv uas nws npaj siv thiab. Ib yam li ntawd, Amas tus Hluas txoj kev ua phem thiab txoj hmoov mus ib txhis los twb hloov thaum nws xav txog ib yam yooj yim heev—nws nco qab txog nws leej txiv tej lus qhia txog Yexus Khetos txoj kev tshav ntuj uas cawm neeg txoj sia. Thiab tus Cawm Seej tau ua li no thiab vim Nws “tsis tau txais txhua yam thaum xub thawj, tiam sis tau txais lub hwj chim ntxiv rau lub hwj chim, txog thaum nws tau txais tag nrho.”13

Daim Duab
Yexus Khetos

Nws yog tus uas paub thaum ib tug noog poob rau hauv av Nws thiaj li paub thaum twg yog tej lub sij hawm tseem ceeb nyob hauv peb lub neej thiab Nws npaj pab nej thaum twg nej xav kho ib feem pua ntawm nej lub neej tom qab lub rooj sab laj no. Vim tias txhua zaus peb hloov siab lees txim—tsis hais peb xav kho ib yam me me xwb los—tej zaum yuav ua rau peb hloov loj tshaj plaws hauv peb lub neej.

Hais txog qhov no Txwj Laug Neal A. Maxwell qhia tias, “Txhua zaus peb xav ua ncaj ncees, peb pab lwm tus, thiab txhua zaus peb teev tiam Vajtswv, tsis hais yog ib qho me me xwb, yeej pab peb sab ntsuj plig loj tuaj ntxiv.”14 Muaj tseeb tiag, yog tej yam me thiab yooj yim, twb yog ib feem pua xwb thiaj li muaj tej yam tseem ceeb los.15 Peb yeej paub tias peb mam li kov yeej, “tom qab peb ua txhua yam uas peb muaj peev xwm ua,”16 dhau los ntawm peb tus Tswv thiab tus Cawm Seej, Yexus Khetos, lub hwj chim, tej cwj pwm, thiab txoj kev hlub tshua. Kuv hais lus tim khawv li no los ntawm Yexus Khetos lub npe, amees.