Lub Tuam Rooj Sab Laj
Sau Los Ua Ke hauv Tsev
Plaub Hlis Ntuj xyoo 2023 lub Tuam Rooj Sab Laj


Sau Los Ua Ke hauv Tsev

Peb muaj cai muab Ixayees sau los ua ke nyob ob sab ntawm daim ntaub thaiv raws li Leej Txiv txoj hau kev zoo dua li qub.

Thawj Tswj Hwm RussellI M. Nelson, peb tus yaj saub, tau hais ntau zaus txog qhov uas peb muaj kev lav ris pab muab Ixayees sau los ua ke thiab npaj lub ntiaj teb rau Yexus Khetos txoj Kev Los Zaum Ob.1 Leej Txiv ntawm peb sab ntsuj plig xav kom muab Nws cov me nyuam sau los ua ke hauv tsev.

Peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej txoj hau kev kom muab Nws cov me nyuam sau los ua ke rau peb tsev nyob saum ntuj yeej tsis nyob ntawm qhov uas peb vam meej npaum li cas, muaj nyiaj txiag los kawm ntawv npaum li cas, peb yog haiv neeg twg los sis peb yog poj niam los txiv neej. Leej Txiv txoj hau kev nyob ntawm peb txoj kev ncaj ncees, kev ua raws li Nws cov lus txib, thiab kev txais cov kab ke dawb ceev thiab kev hwm tej kev khi lus uas peb khi nrog Nws.2

Cov lus qhuab qhia hais tias peb txhua tus yog cov kwv tij cov muam thiab “txhua tus yeej zoo tib yam rau Vajtswv” yog lub ntsiab cai ntawm txoj kev muab neeg sau los ua ke. Cov uas xav pab cov neeg uas los ntawm ntau haiv neeg thiab tsis muaj nyiaj txiag ua neej zoo dua los nyiam cov lus qhuab qhia no. Peb qhuas thiab koom tes xav pab tej hauj lwm no. Tsis tas li ntawd xwb, peb xav kom tag nrho Vajtswv cov me nyuam los cuag Nws thiab txais cov koob hmoov mus ib txhis uas Nws muab rau peb dhau los ntawm Nws txoj moo zoo.3 Nyob hauv tus Tswv zaj lus qhia ua ntej phau Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus Nws hais tias, “Cia li mloog nej cov uas yog neeg nyob deb; thiab nej cov uas nyob rau hauv tej koog pov txwv hauv dej hiav txwv, cia li mloog ua ke.4

Kuv nyiam qhov uas thawj nqe hauv phau Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus hais txog cov neeg uas nyob hauv “tej koog pov txwv haud dej hiav txwv.” Kuv twb tau muaj peb txoj kev hu kom ua hauj lwm thiab nyob hauv tej koog pov txwv hauv dej hiav txwv. Zaum thib ib kuv yog ib tug tub txib nyob hauv cov Pov Txwv British, zaum thib ob kuv yog ib tug Tuam Thawj Coj tshiab nyob hauv tej Koog Pov Txwv Philippine, ces zaum thib peb yog Cheeb Tsam tus Thawj Tswj Hwm nyob hauv Pov Txwv Pacific uas muaj cov Pov Txwv Polynesian ntau.

Tag nrho peb cheeb tsam no los cov ntseeg twb tau sib sau ua ke rau Yexus Khetos txoj moo zoo. Cov tub txib tau tuaj txog tej Koog Pov Txwv British nyob rau xyoo 1837. Yog ib xyoo tom qab Joseph Smith muab lub Tuam Tsev Kirtland fij tseg, thaum Mauxes muab “cov yawm sij ntawm txoj kev sib sau Ixayees los ua ke tim plaub ceg kaum ntiaj teb cob rau wb, thiab txoj kev coj … kaum xeem nyob thaj av sab qaum teb los.”5 Txhua tus yeej paub txog kev vam meej thaum ub nyob hauv tej Koog Pov Txwv British. Txog xyoo 1851, ib nrab ntawm cov mej zeej hauv lub Koom Txoos yog cov neeg hloov siab los ntseeg uas nyob hauv tej Koog Pov Txwv British.6

Nyob rau xyoo 1961, Txwj Laug Gordon B. Hinckley tau mus xyuas thiab qhib cov tub txib txoj hauj lwm nyob hauv tej Koog Pov Txwv Philippine. Thaum lub sij hawm ntawv tsuas muaj ib tug neeg Filipino uas tuav lub Pov Thawj Hwj Mekhixedes. Xav tsis thoob, hnub no muaj 850,000 tus mej zeej ntawm lub Koom Txoos hnub no nyob hauv tej Koog Pov Txwv Philippine. Kuv nyiam cov neeg Filipino; lawv hlub tus Cawm Seej kawg siab kawg ntsws.

Tej zaum tsis tshua muaj neeg paub txog cov tub txib txoj hauj lwm nyob hauv tej Koog Pov Txwv Polynesian. Twb pib nyob rau xyoo 1844 thaum Addison Pratt mus rau qhov chaw uas tam sim no yog French Polynesia.7 Cov neeg Polynesian coob twb ntseeg txog tsev neeg nyob mus ib txhis thiab lees yuav Yexus Khetos ua lawv tus Cawm Seej. Hnub no muaj 25 feem pua ntawm cov neeg Polynesian, nyob hauv tej Koog Pov Txwv Polynesia, uas yog cov mej zeej ntawm lub Koom Txoos.8

Muaj ib zaug kuv mloog ib tug ntxhais uas muaj 17 xyoo nyob hauv ib lub pov txwv Tahitian uas muaj cov poj koob yawm txwv uas yog cov mej zeej mus tas xya tiam neeg. Nws tau qhuas nws cov poj koob yawm txwv uas tau hloov siab los ntseeg nyob rau xyoo 1845 nyob hauv Tubuai, ob xyoo ua ntej lub Koom Txoos cov mej zeej tau tuaj txog lub Hav Salt Lake.9

Peb cov qhuab qhia yeej meej tias yuav muaj ib lub caij nyoog thaum tag nrho cov neeg yuav txais thiab txiav txim siab txog txoj moo zoo. Cov neeg kuv hais txog yeej yog ob peb tug neeg xwb. Thawj Tswj Hwm Nelson pheej hais tias “kev muab Ixayees sau los ua ke yeej yog qhov tseem ceeb tshaj plaws, … lub hom phiaj, thiab … txoj hauj lwm tseem ceeb tshaj plaws hauv lub ntiaj teb hnub no.”10

Twb tsis to taub zoo txog kev muab Ixayees sau los ua ke mus txog thaum tau muab Yexus Khetos lub Koom Txoos Txum Tim Rov Qab Los, tsis hais thaum Phau Ntawv Maumoos tau tawm los thiab tau muab kev tshwm sim thiab cov yawm sij pov thawj hwj rau tus Yaj Saub Joseph Smith.11

Lub npe “Ixayees” yog lub npe uas tau tis rau Yakhauj.12 Lub npe ntawd los twb siv kom hais txog cov xeeb ntxwv ntawm Anplaham thiab Ixaj thiab Yakhauj. Txoj lus cog tseg thiab kev khi lus rau Txiv Anplaham los muaj nyob hauv Anplaham 2:9–10, uas hais tias:

“Kuv yuav muab koj ua ib haiv neeg coob, …

“Thiab kuv yuav foom koob hmoov rau lawv los ntawm koj lub npe; vim tag nrho cov uas yuav txais Txoj Moo Zoo no ces tus Tswv yuav hu lawv raws koj lub npe, thiab yuav suav lawv ua koj cov tub ki, thiab lawv yuav sawv ntsug thiab qhuas koj, ua lawv txiv.”

Nyob hauv Pawg Sab Laj Saum Ntuj Ceeb Tsheej nyob hauv lub neej ua ntej yug los hauv ntiaj teb, peb twb sib tham thiab pom zoo rau txoj hau kev cawm seej. Twb hais txog tej kev cai thiab cov kab ke ntawm lub pov thawj hwj uas muaj ua ntej ntuj tsim teb raug thiab yuav qhib kev muab neeg sau los ua ke.13 Kuj tau hais txog lub ntsiab cai txog kev ywj siab xaiv.

Tom qab ob peb puas xyoos uas Ixayees yog ib haiv neeg uas muaj hwj chim heev, tsis hais thaum Xaulus, Daviv, thiab Xalumoos yog vaj ntxwv, Ixayees sib faib. Xeem neeg Yudas thiab ib feem ntawm xeem neeg Npeyamis tau los ua lub nceeg vaj Yudas. Cov uas tshuav, uas hais tias yog kaum xeem neeg, tau los ua lub nceeg vaj Ixayees.14 Tom qab 200 xyoos uas lawv sib faib li no, ces txhawj zaug uas muab Ixayees tawg khiav ri niab pib thaum xyoo 721 ua ntej Yexus yug los thaum tus vaj ntxwv Axilias coj kaum xeem neeg Ixayees tawm mus.15 Lawv mus rau tej teb chaws nyob sab qaum teb.16

Nyob rau xyoo 600 ua ntej Yexus yug los uas yog lub sij hawm Phau Ntawv Maumoos pib, Txiv Lihais tau coj ib pawg neeg Ixayees mus rau Amelikas. Lihais to taub txog qhov uas Ixayees tawg khiav ri niab. Lihais hais tias yuav muab tsev neeg Ixayees “piv rau ib tsob ntoo txiv roj, uas tej ceg yuav lov thiab yuav tawg khiav ri niab mus thoob plaws hauv lub ntiaj teb.”17

Nyob hauv lub Ntuj Tshiab, zaj keeb kwm txog cov Neeg Nifais thiab cov Neeg Lamas raws li hais nyob hauv Phau Ntawv Maumoos kawg nyob rau xyoo 400 tom qab Yexus tuag. Txiv Lihais cov xeeb ntxwv yeej nyob thoob plaws thaj av Amelikas.18

Maumoos twb piav meej txog qhov no nyob hauv 3 Nifais 5:20, uas hais tias: “Kuv yog Maumoos, thiab yog ib tug uas tseem xeeb ntxwv ntawm Lihais. Twb tsim nyog rau kuv qhuas kuv tus Vajtswv thiab kuv tus Cawm Seej Yexus Khetos, hais tias nws tau coj peb cov yawg koob tawm ntawm thaj av Yeluxalees.”19

Peb paub meej tias qhov tseem ceeb tshaj plaws hauv Ixayees zaj keeb kwm yog peb tus Tswv thiab tus Cawm Seej, Yexus Khetos, txoj kev yug los, txoj moo zoo, txoj hauj lwm qhuab qhia, thiab ntiag tug hauj lwm.20

Tom qab tus Cawm Seej tuag thiab Sawv Rov Los, cov Neeg Yudas twb tawg khiav ri niab zaum ob txij thaum 70 xyoo tom qab Yexus yug los mus txog 135 xyoo tom qab Yexus yug los, es thaum ntawd, vim cov neeg Loos tsim txom lawv, cov neeg Yudas tawg khiav ri niab thoob plaws lub ntiaj teb.

Thawj Tswj Hwm Nelson tau qhia tias, “Phau Ntawv Maumoos tau tawm los kom ua ib lub cim qhia tias tus Tswv tau pib muab cov me nyuam khi lus sau los ua ke.”21 Yog li ntawd, Phau Ntawv Maumoos, uas tus Yaj Saub Joseph Smith tau txhais lus dhau los ntawm Vajtswv lub txiaj ntsim thiab lub hwj chim, yog hais rau Lihais cov xeeb ntxwv, Ixayees uas tawg khiav ri niab, thiab Lwm Haiv Neeg uas tau txais los hauv Ixayees cov xeem neeg. Zaj lus piav txog 1 Nifais 22 hais li no tias, “Cov neeg Ixayees yuav tawg khiav ri niab mus thoob plaws hauv lub ntiaj teb—Lwm Haiv Neeg yuav muab txoj moo zoo los yug thiab pab kom cov neeg Ixayees loj hlob nyob rau hauv hnub nyoog kawg.” Phau Ntawv Maumoos phab ntawv qhia npe hais tias ib lub hom phiaj yog kom “neeg Yudais thiab Lwm Haiv Neeg ntseeg tias Yexus yog tus Khetos.” Vim tau muab Txoj Moo Zoo Txum Tim Rov Qab Los thiab muaj Phau Ntawv Maumoos, “kev muab Ixayees sau los ua ke” yeej muaj ib lub ntsiab loj dua.22

Cov uas lees txais Yexus Khetos txoj moo zoo tsis hais lawv muaj caj ceg twg lawv los ua ib feem ntau Ixayees uas tau muab sau los ua ke.23 Yog li ntawd thiab vim muaj ntau lub tuam tsev uas tau ua lawm thiab tau tshaj tawm txog, peb muaj cai muab Ixayees sau los ua ke nyob ob sab ntawm daim ntaub thaiv raws li Leej Txiv txoj hau kev zoo dua li qub.

Thawj Tswj Hwm Spencer W. Kimball, tau hais txog kev muab Ixayees sau los ua ke li no tias: “Kev muab Ixayees sau los ua ke yeej yog txoj kev koom lub koom txoos tseeb thiab … kev los paub tseeb txog Vajtswv. … Yog li ntawd, tus uas tau lees txais txoj moo zoo, thiab tam sim no nws xav teev tiam tus Tswv raws li nws yam lus thiab nrog Haiv Neeg Ntseeg hauv lub teb chaws uas nws nyob, tus ntawd twb ua raws li txoj kev cai txog kev muab Ixayees sau los ua ke thiab yog tus uas yuav txais tag nrho Haiv Neeg Ntseeg cov koob hmoov ua nws tug raws li tus Tswv cog lus yuav muaj hauv hnub nyoog kawg.”24

“Kev muab Ixayees sau los ua ke yeej yog kev hloov siab los ntseeg.”25

Cov mej zeej hauv Yexus Khetos lub Koom Txoos ntawm Tsoom Haiv Neeg Ntseeg hauv Hnub Nyoog Kawg muaj lub cib fim kom hlub, qhia, caw, thiab pab muab Ixayees sau los ua ke kom txais tau tag nrho tus Tswv cov koob hmoov los ntawm kev khi lus. Suav cov neeg Afikas thiab Yulauv, cov neeg hauv Amelikas Qab Teb thiab Qaum Teb, neeg Exias, Audaliyas, thiab cov uas nyob hauv tej koog pov txwv hauv dej hiav txwv. “Vim tus Tswv lub suab yeej yog hais tseeb rau tag nrho txhua tus neeg.”26 “Yuav muab neeg sau los ua ke no mus txog thaum cov neeg ncaj ncees sib sau ua ke hauv tej pawg ntseeg ntawm Haiv Neeg Ntseeg nyob hauv tej teb chaws ntawm lub ntiaj teb no.”27

Tsis tau muaj leej twg uas hais ntau dua li txog kev muab neeg sau los ua ke no npaum li Thawj Tswj Hwm Russell M. Nelson: “Txhua lub sij hawm nej ua ib yam dab tsi pab lwm tus—tsis hais nyob sab twg ntawm daim ntaub thaiv los yog—mus ib ruam tom ntej khi lus nrog Vajtswv thiab ua kev cai raus dej thiab ua kab ke hauv lub tuam tsev, nej pab muab Ixayees sau los ua ke. Yeej yooj yim to taub npaum li ntawd.”28

Hnub no lub Koom Txoos muaj pes tsawg tus mej zeej? Txij thaum kuv tau ua tub txib nyob rau xyoo 1960 los, cov uas tus yaj saub hu mus ua tub txib los muaj 7,683 tus tub txib ua ntej es muaj 62,544 tus tub txib tam sim no. Tej qhov chaw tshaj tawm txoj moo zoo muaj 58 qhov chaw thaum yav tas los es tam sim no muaj 411 qhov chaw. Thaum ntawd muaj kwv yees li 1,700,000 tus mej zeej es tam sim no muaj 17,000,000 tus.

Phaum mob COVID-19 ua rau peb poob cib fim kom qhia txog txoj moo zoo rau ib txhia. Kuj ua rau peb paub siv tej txuj ci technology tshiab, uas yuav pab peb muab neeg sau los ua ke. Peb zoo siab heev uas cov mej zeej thiab cov tub txib ntxhais txib tab tom siv zog muab Ixayees sau los ua ke. Peb muaj coob zuj zus nyob txhua qhov chaw, qhov tseem ceeb yog Amelikas Qab Teb thiab Afikas. Peb kuj zoo siab uas cov neeg coob nyob thoob plaws lub ntiaj teb tau ua raws li Thawj Tswj Hwm Nelson cov lus caw lawv ua tub txib ntxhais txib. Txawm li ntawd los, peb txoj kev rau siab hlub, qhia, thiab caw lwm tus los tseem ua tau zoo dua ntxiv.

Ib qho tseem ceeb ntawm kev ua tub txib ntxhais txib txoj hauj lwm yog kom cov mej zeej coj yam ntxwv ua ib txoj kev kaj rau lwm tus29 txawm peb nyob qhov twg los xij.30 Peb yuav tsum tsis txhob zais. Peb txoj kev coj yam ntxwv zoo li Yexus Khetos thaum peb ua siab zoo, ua ncaj ncees, muaj kev zoo siab, thiab hlub lwm tus neeg los yeej yuav ua ib txoj kev kaj rau lawv pom tiam sis kuj yuav ua rau lawv to taub tias muaj chaw nyab xeeb thaum ua cov kab ke cawm seej thiab kev tsa nto los ntawm Yexus Khetos txoj moo zoo.

Thov to taub tias muaj cov koob hmoov zoo kawg thaum qhia txog Yexus Khetos txoj moo zoo. Cov vaj lug kub hais txog kev xyiv fab thiab kev kaj siab lug, kev zam txim rau tej kev txhaum, kev pov hwm thaum raug kev ntxias, thiab Vajtswv lub hwj chim txhawb nqa.31 Tom qab lu neej no, peb yuav npaj siab qhia txoj moo zoo rau cov uas “nyob hauv qhov tsaus ntuj thiab ua qhev rau kev txhaum nyob hauv lub ntuj loj ntawm cov tuag cov ntsuj plig.”32

Hnub no kuv thov kom txhua tus me nyuam, txhua tus tub hluas los ntxhais hluas, txhua tsev neeg, thiab txhua pawg, txhua lub Koom Haum Niam Tsev, thiab txhua hoob kawm kom kawm seb peb txhua tus yuav ua li cas kom ua raws li tej yam uas tus Tswv thiab peb tus yaj saub tau qhia kom pab muab Ixayees sau los ua ke.

Peb saib kev ywj siab xaiv rau nqi. Nyob hauv lub ntiaj teb no, neeg coob yuav tsis koom tes pab muab Ixayees sau los ua ke. Tiam sis yuav muaj neeg coob ua thiab, es tus Tswv xav tias cov uas tau txais Nws txoj moo zoo yuav rau siab xav coj yam ntxwv kom pab lwm tus los cuag Vajtswv. Qhov no ua rau peb cov kwv tij thiab cov muam nyob thoob plaws lub ntiaj teb kom txais tau cov koob hmoov zoo kawg thiab cov kab ke ntawm Yexus Khetos txoj moo zoo thiab sau los ua ke hauv tsev.

Kuv yog ib tug thwj tim uas ua tim khawv tseeb tias Yexus Khetos thiab peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej txoj hau kev rau peb yeej dawb huv los ntawm Yexus Khetos lub npe, amees.

Lus Cim

  1. Saib Russell M. Nelson, “Zaj Lus Txais Tso Sawv Daws,” Liahona, Tsib Hlis Ntuj 2021, 7.

  2. Saib Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 20:37.

  3. Saib 2 Nifais 26:33.

  4. Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 1:1. Nyob hauv Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 1:4 tus Tswv hais tias: “Thiab lub suab ceeb toom yuav yog mus rau tag nrho txhua haiv neeg, los ntawm kuv cov thwj tim lub qhov ncauj los, cov uas kuv tau xaiv nyob hauv tej hnub nyoog kawg no.”

  5. Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 110:11.

  6. Nyob rau xyoo 1851, muaj 52,165 tus mej zeej hauv lub Koom Txoos. Raws li lub Koom Txoos cov ntaub ntawv thiab “Religious Census of 1851” nyob hauv Askiv Teb thiab Wales muaj 28,000 tawm tus mej zeej nyob hauv tej thaj chaw no (saib Robert L. Lively Jr., “Some Sociological Reflections on the Nineteenth-Century British Mission,” nyob hauv Mormons in Early Victorian Britain, ob tug kho ntawv yog Richard L. Jensen thiab Malcolm R. Thorp [1989], 19–20).

  7. Saib Saints: The Story of the Church of Jesus Christ in the Latter Days, phau 1, The Standard of Truth, 1815–1846 (2018), 494–95, 514–15, 573.

  8. Tonga: 45 feem pua; Samoa: 31 feem pua; American Samoa: 22.5 feem pua; thiab French Polynesia: 7 feem pua.

  9. Saib Saints, 573–74.

  10. Russell M. Nelson, “Hope of Israel” (kev tshaj tawm rau cov neeg hluas thoob ntiaj teb, Rau Hli Ntuj 3, 2018), HopeofIsrael.ChurchofJesusChrist.org.

  11. Cov lus qhuab qhia uas muaj hwj chim no nyob hauv Phau Ntawv Maumoos thiab hauv nqe kev ntseeg thib kaum, uas hais tias, “Peb ntseeg tias yeej yuav sau Ixayees ua ke thiab yuav rov qab tsa Kaum Xeem Neeg.” (saib James E. Talmage, The Articles of Faith, luam zaum thib 12 [1924], 314–44).

  12. Raws li hais nyob hauv Chiv Keeb 32:28, cov vaj lug kub hais tias, “Koj lub npe yuav tsis hu ua Yakhauj ntxiv lawm. Rau qhov koj muaj peev xwm nrog Vajtswv thiab nrog neeg sib qhau, … yog li ntawd, yuav muab koj lub npe tis hu ua Ixayees.”

  13. Saib Joseph Smith, nyob hauv “History, 1838–1856, phau D-1,” 1572, josephsmithpapers.org; kuj saib Joseph Smith, “Discourse, 11 June 1843–A, as Reported by Wilford Woodruff,” [42–43], josephsmithpapers.org; Joseph Smith, “Discourse, 11 June 1843–A, as Reported by Willard Richards,” [241], josephsmithpapers.org.

  14. Saib Bible Dictionary, “Israel, Kingdom of”; ; James E. Talmage, The Articles of Faith, 315. Lehaunpau-as thiab cov hauv nws lub nceeg vaj hu ua lub nceeg vaj Yudas thiab nyob hauv Ixayees sab qab teb.

  15. Saib 2 Vaj Ntxwv 17:23.

  16. Saib Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 133:26; kuj saib Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 110:11.

  17. 1 Nifais 10:12. Amoos tau hais tis, “kuv tus Vajtswv lub npe cia li tau koob hmoov, tus uas tau nco ntsoov txog cov neeg no, cov uas yog ib ceg ntawm tsob ntoo Ixayees, thiab tau ploj ncaim ntawm nws lub cev mus rau pej kum teb” (Amas 26:36).

  18. Thawj Tswj Hwm Spencer W. Kimball, uas hais txog cov Neeg Lamas hauv Ixayees, qhia tias Xi-oos yog tag nrho cov teb chaws Amelikas. Thawj Tswj Hwm Kimball hais tias, “Peb nyob hauv Ixayees thiab tab tom muab peb sau los ua ke” (The Teachings of Spencer W. Kimball, tus kho ntawv yog Edward L. Kimball [1982], 439).

  19. Thaum tus Tswv qhia Txiv Lihais coj nws tsev neeg mus hauv roob moj sab qhua, ib feem yog vim Yeluxalees yuav raug puas tsuaj (saib 1 Nifais 2). Xaulumoos lub tuam tsev raug puas tsuaj, Yeluxalees poob, thiab xeem Yudas raug txhom ua qhev thaum kwv yees xyoo 586 ua ntej Yexus yug los.

    “Ixayees raug tswj kav nyob rau kwv yees li 720 ua ntej Yexus yug los, thiab kaum xeem raug ntiab mus tawm nyob txawv teb chaws. … [Nyob hauv Yeluxalees] … Xalumoos lub Tuam Tsev raug kev tawm tsam los ntawm lwm lub nceeg vaj ua ntej txog xyoo 586 ua ntej Yexus yug los, Nenpukajnexales, Npanpiloos tus vaj ntxwv, cov tub rog ua rau lub tuam tsev puas tsuaj tas” (David B. Green, “The History of the Jewish Temple in Jerusalem,” Haaretz, Yim Hli Ntuj 11, 2014, haaretz.com/jewish/.premium-history-of-the-temple-in-jerusalem-1.5256337). Kuj saib 2 Vaj Ntxwv 25:8–9.

  20. Saib Tad R. Callister, The Infinite Atonement (2000).

  21. Russell M. Nelson, “Children of the Covenant,” Ensign, Tsib Hlis Ntuj 1995, 33; kuj saib “Covenants,” Liahona, Kaum Ib Hlis Ntuj 2011, 88.

  22. Saib Russell M. Nelson, nyob hauv R. Scott Lloyd, “Seminar for New Mission Presidents: ‘Swift Messengers’ to Scattered Israel,” Church News, Xya Hli Ntuj 13, 2013, thechurchnews.com. Thawj Tswj Hwm Nelson tau hais tias kev muab Ixayees sau los ua ke “tsis nyob ntawm ib qho chaw hauv lub ntiaj teb; nws nyob ntawm tib neeg txoj kev mob siab. Peb qhia tau tib neeg ‘kom paub txog tus Tswv’ [3 Nifais 20:13] thiab lawv tsis tas ncaim lawv lub teb chaws mus” (“The Gathering of Scattered Israel,” Liahona, Kaum Ib Hlis Ntuj 2006, 81). Kuj saib 3 Nifais 21:1–7.

  23. Peb cov lus qhuab qhia yeej meej; tus Tswv muab tej xeem neeg Ixayees tawg khiav ri niab vim lawv ntxeev siab thiab lawv tsis ncaj ncees. Tiam sis, tus Tswv kuj siv qhov uas cov neeg uas nws xaiv tseg lawm tau tawg ri niab mus thoob plaws lub ntiaj teb kom foom koob hmoov rau tej teb chaws ntawd. Saib Phau Qhia txog Vaj Lug Kub, “Ixayees—Ixayees txoj Kev Tawg Khiav Ri Niab,” scriptures.ChurchofJesusChrist.org.

  24. Spencer W. Kimball, The Teachings of Spencer W. Kimball, 439.

  25. Zaj lus piav lub ntsiab nyob hauv Spencer W. Kimball, The Teachings of Spencer W. Kimball, 438. Kuj saib “All Are Alike unto God,” tus kho ntawv yog E. Dale LeBaron (1990), 23 zaj dab neeg hais txog Tsoom Haiv Neeg Ntseeg hauv Hnub Nyoog Kawg uas yog Neeg Dub los ntawm Afikas uas hloov siab los ntseeg. Muam Julia N. Mavimbela hais tias ua ntej nws koom lub Koom Txoos thiab hnov txog lo lus Ixayees, nws tau muab phau ntawv tso tseg thiab hais tias, “Phau no yog sau rau cov neeg dawb xwb. Tsis yog rau peb. Vajtswv tsis tau xaiv peb.’ Hnub no kuv paub tias kuv koom tus vaj ntxwv tsev neeg tsuas yog kuv ua neej ncaj ncees. Kuv yog ib tug Ixayees, thiab thaum kuv ua cov kab ke hauv lub tuam tsev, ua rau kuv xav tias peb txhua tus nyob hauv lub ntiaj teb no yog ib tse neeg” (nyob hauv “All Are Alike unto God,” 151).

  26. Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 1:2.

  27. Spencer W. Kimball, The Teachings of Spencer W. Kimball, 438.

  28. Russell M. Nelson, “Cia Siab Xi-oos.”

  29. Tus Thwj Tim Povlauj tau qhia nws tus phooj ywg hluas Timautes kom nws “ua … lub neej rau cov ntseeg xyaum” (1 Timautes 4:12).

  30. Saib 3 Nifais 18:24.

  31. Saib Mauxiyas 18:8–13; 3 Nifais 18:25; Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 18:10–16; 31:5; 62:3.

  32. Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 138:57.